Syntéza smerovej charakteristiky anténovej sústavy

Uniformný lineárny anténový rad má z hľadiska potrieb praxe často nežiadúco veľkú úroveň bočných slučiek. Najväčšia bočná slučka, ktorá susedí s hlavnou slučkou, má pri počte prvkov K>15 úroveň približne –13,2 dB v porovnaní s hlavnou slučkou. Z toho dôvodu boli hľadané cesty ako túto úroveň znížiť. Je známych niekoľko vhodných rozložení amplitúdových koeficientov, ktoré znižujú úroveň bočných slučiek. Podľa tohoto rozloženia sú pomenované príslušné lineárne rady. Medzi nich patrí: binomický, Dolphov-Čebyševov, Villeneuveov, zovšeobecnený Villeneuveov a v súčasnosti najčastejšie používaný Taylorov rad. Podrobnejšie pojednanie o nich, vrátane zoznamu literatúry, ktorá sa týmito radmi zaoberá. Tu uvedieme ich stručnú charakteristiku. Pre budúcnosť považujeme za perspektívne oba Villeneuveove rady a Taylorov rad.