Popis:
Roku 1889 nemecký fyzik Otto Lehmann skúmal chemické zlúčeniny cholesterylbenzoátu a jódu striebornatého, o ktorých ako prvý hovoril botanik Friedrich Reinitzer, a nazval ich kvapalnými kryštálmi. Už v roku 1888 Reinitzer objavil cholesterylbenzol a pritom pozoroval, že táto pozoruhodná chemická látka sa taví pri teplote 145°C, ale priezračnou kvapalinou sa stane až pri teplotách vyše 179°C. Pri teplotách od 145°C do 179°C ma táto látka podobu mliečne zakalenej kvapaliny. Lehmann skúmal tento úkaz a zistil, že cholesterylbenzol má medzi kvapalinou a tuhou fázou ešte tretiu fázu. Tento jav nazval kvapalnou kryštalizácou.
Tak čo sú vlastne kvapalné kryštály? Sú to homogénne, väčšinou organické kvapaliny, v ktorých sa vyskytuje špecifický kvapalný stav v tepelnej oblasti medzi normálnou kvapalnou fázou a tuhou fázou. V tomto stave sú molekuly kvapaliny jednotne orientované aspoň v jednom smere v celom objeme (nematická fáza), alebo aj dodatočne vo vrstvách (smektická a cholestrická fáza). Všetky vrstvy sa dajú navzájom posúvať a otáčať (obr.1). Jednotlivé fázy medzi izotropnou kvapalinou a tuhou fázou sa nazývajú mezofázami. Podobne ako pri tuhých kryštáloch, usporiadanie molekúl sa prejavuje zmenenými optickými vlastnosťami, akými je napr. dvojlom, polarizácia svetla atď.
...
Kľúčové slová:
tekuté kryštály
fyzika
kryštál
tekutý kryštál
kvapalná kryštalizácia
kvapalina
organická kvapalina
LCD
liquid crystal display
polymér
chémia
prahové napätie
bod čistenia
kontrast
Obsah:
- Objav tekutých kryštálov
Zobrazovacie jednotky s kvapalnými kryštálmi
Teplotný rozsah
Časy spínania a vypínania
Prahové napätie
Napájacie napätie
Prevádzkový prúd
Prevádzková frekvencia a vybudenie
Kontrast
Zdroje:
- O.Limann, H.Pelka: Elektronika bez balastu, Alfa, Bratislava 1990, ISBN 80-05-00643-8