Teórie motivácie

Zásobníkom poznatkov, z ktorého možno čerpať znalosti o psychologicko - sociálnych charakteristikách myslenia a správania sa ľudí sú teórie motivácie. Predstavujú zovšeobecnenie poznatkov o tom, „čo“ je a „aké“ je cieľavedomé správanie. Môžu poslúžiť na získanie vedomostí o tom, ako budú ľudia konať v rozličných situáciách a za pôsobenia rozličných motivačných podnetov, resp. ako budú konať bez nich. Nedávajú však a ani nemôžu dať všeobecne platné návody ako zasiahnuť, aby sa rozliční ľudia v odlišných situáciách a podmienkach stotožnili s cieľmi organizácie.
Uskutočnil sa rozsiahly výskum motivácie, k dispozícii je množstvo výskumných výsledkov, ako aj veľký počet teórií motivácie, ktoré sa pokúšajú riešiť tieto otázky vychádzajúc z rozličných teoretických prístupov. Snažia sa odhaliť a vysvetliť podstatu motivácie k práci a jej vzťah medzi správaním sa a výsledkom. Niektoré poznatky poskytujú komplexnejší pohľad na túto problematiku, iné sa zase orientujú na čiastkové otázky a pôsobiace sily. Napriek rozsiahlym skúmaniam a bohatej literatúre chýba dosiaľ komplexná teória motivácie, ktorá by vychádzala z existujúcich čiastkových teórií a vyčerpávajúco riešila danú oblasť.
Mnohé teórie motivácie, jestvujúce v manažmente na Západe sa členia na niekoľko skupín, pričom ich zaradenie do nich sa v literatúre odlišuje. Súvisí to s tým, že hranice medzi teóriami nie sú vždy celkom jednoznačné, a že ich poznatky sa neraz prekrývajú. Rozličné teórie motivácie môžeme zoskupiť do dvoch základných kategórií:
1. teórie potrieb, sústreďujúc sa na poznanie motivačných príčin
2. teórie motivačného procesu