Testy vedomostí všeobecnej informovanosti

Medzi najstaršie a najrozsiahlejšie diagnostické záujmy v pedagogike patrí poznanie úrovne školských vedomostí žiaka. Zisťuje sa tu stav osvojených poznatkov, spôsobilostí a návykov žiaka, ale sekundárne aj efektívnosť práce pedagóga.

Úroveň celkovej informovanosti býva hodnotená v rámci vyšetrenia verbálnych rozumových schopností. Pretože je v značnej miere závislá na učení, môže slúžiť aj pre orientačné posúdenie stimulačnej kvality rodinného prostredia, resp. prostredia, v ktorom dieťa žije. Dieťa, ktoré je nadanejšie, si zapamätá viac rôznych informácií, resp. bude schopné ich lepšie spracovať a zaradiť do kontextu podľa ich súvislostí. Ale väčšiu znalosť bude mať dieťa, ktoré je vychovávané v podnetnom prostredí, než dieťa z primitívnej rodiny. Rodinné prostredie neovplyvní len kvantitu, ale aj kvalitu, t j. obsah znalostí a vedomostí, ktoré tu dieťa získa. V školskom veku sa stáva dôležitým zdrojom informácií škola a postupne aj skupina vrstovníkov.
Samostatnou skúškou je Jiráskov test duševného obzoru a informovanosti.