Únosy detí

Dohovor o právach dieťaťa čl. 11 hovorí, že „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť. Ide o únosy detí rodičmi a príbuznými, o ktorých ďalej pojednáva Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 a Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20.5.1980.
Je to oblasť, ktorá ma veľmi zaujala a preto chcem na tento problém poukázať vo svojej práci.
Občianskoprávny únos dieťaťa je neoprávnené premiestnenie dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v krajine, ktorá nie je krajinou obvyklého pobytu dieťaťa, čiže krajina, v ktorej dieťa skutočne reálne určitý čas žilo, kde navštevovalo predškolské alebo školské zariadenia, kde si vytvorilo blízke citové väzby, to znamená krajina, ku ktorej dieťa viažu určité väzby. Občiansko-právneho únosu sa dopúšťa rodič alebo aj iný príbuzný, napr. starí rodičia. Rodič sa dopúšťa občiansko-právneho únosu dieťaťa vtedy, ak premiestni dieťa z krajiny obvyklého pobytu do inej krajiny a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o dieťa pred jeho premiestnením staral. Najčastejšie ide o prípady, ak rodičia nemajú súdnym rozhodnutím upravené právo starostlivosti o dieťa a jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča „unesie“ dieťa z krajiny jeho obvyklého pobytu....