Vecné bremená (zaťaženie vlastníka, vznik vecného bremena, zánik vecného bremena...)

Vznik vecného bremena

Vecné bremená môžu vzniknúť niekoľkými spôsobmi. Ak vzniknú zo zákona, potom na základe určitých skutočností uvedených v právnych predpisoch. Ide o predpisy z oblasti správneho práva.
Vecné bremeno môže tiež vzniknúť rozhodnutím príslušného orgánu - tak možno zriadiť vecné bremeno rozhodnutím o vyvlastnení, prípadne rozhodnutím súdu pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci.
Vecné bremeno môže tiež vzniknúť na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, kedy vznikne okamihom smrti poručiteľa. Typickým príkladom je, že poručiteľ v závete uvedie, že dedič jeho nehnuteľnosti bude povinný umožniť doživotné bývanie jeho pozostalému druhovi.
Vecné bremeno vzniká aj schválenou dohodou dedičov. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Vydržať vecné bremeno môže len osoba, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že jej také právo patrí.
Občiansky zákonník stanovuje nepretržitú desaťročnú vydržiacu lehotu, do ktorej sa môže započítať aj doba, počas ktorej jeho právny predchodca nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Najčastejším spôsobom vzniku vecného bremena je nesporne vznik na základe písomnej zmluvy. Vecné bremeno na základe zmluvy môže zriadiť vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ toto právo nemá na základe osobitného zákona aj ďalšia osoba. Vzhľadom na závažnosť obsahu a tomu, že jeho predmetom môže byť len nehnuteľnosť, stanovuje Občiansky zákonník povinnosť zriadiť vecné bremeno písomnou zmluvou. K nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecného bremena je nutný vklad do katastra nehnuteľnosti. Tiež predchádzajúce spôsoby vzniku vecných bremien, resp. konštitúciu vecného bremena, je nutné vložiť do katastra nehnuteľností.
...