Vesmírny program Surveyor

Ak nebudeme brať do úvahy rozsiahle skúmanie Venuše v roku 1967, potom môzeme konštatovať, že polovica 60. rokov patrila predovšetkým výskumu Mesiaca najrôznejšími sondami bez posádok. Už v januári 1966 slávili velký úspech Sovieti, keď ich Luna 9 mäkko dosadla na Mesiac a vyslala panoramatický záber najbližšieho okolia miesta pristátia. V marci nasledovala Luna 10, ktorá sa stala prvou umelou družicou Mesiaca (okrem vedeckých meraní vysielala od Mesiaca štyri razy i nahrávku Internacionály - propaganda slávila úspech). Potom však prevzali iniciatívu Američania a NASA s novou generáciou kozmických sond a už sa nevzdali svojej dominantnej úlohy. Počas 19 mesiacov sa od mája 1966 uskutočnilo sedem pokusov so sondami Surveyor (určené pre mäkké pristátie) a päť s lunárnymi družicami Lunar Orbiter. Bola to pozoruhodná kolekcia.