Virtuálna realita

Virtuálna realita je také, neskutočné skutočno. Je to názov, ktorý je sám o sebe protikladom. Je to prostriedok, ktorý sa snaží pôsobiť dojmom reality a pritom to vlastne realita nie je. Má za úlohu plniť rôzne funkcie tak, že človeku predkladá také vnemy, aké by mal, keby sa pohyboval v skutočnom prostredí. Ide teda hlavne o vnem zraku a sluchu a s istými obtiažami ako trebárs hmat a ďalšie. Toto inscenovanie skutočna má ohromnú výhodu v tom, že sa môžeme preniesť do oblastí, kam by sme sa nemali vôbec šancu pozrieť alebo zachádzať s predmetmi, ktoré v skutočnosti ešte nie sú zhotovené.

Najprv sme mohli počúvať o virtuálnej realite skôr vo vedecko fantastických románoch. Potom s rastúcimi možnosťami technických prostriedkov, sa začínala presúvať i na obrazovky našich počítačov alebo aspoň na väčšie výpočtové a grafické systémy. Ten, kto si predstavoval, že s pomocou virtuálnej reality sa presunie úplne do iného sveta, ktorý ho úplne strhne tak, že zabudne, kde vlastne je a vyskúšal si to trebárs na výstavách, musel byť určite značne rozčarovaný. Miesto virtuálneho sveta, ktorý by svojou grafickou kvalitou zodpovedal tomu reálnemu, často videl len jednoduché priestorové obrazce, ktoré mali k skutočným dojmom veľmi ďaleko. Virtuálna realita sa tak odsunula skôr do výskumných laboratórií a do centier, kde sa nechala plne využiť i za cenu zvýšených vynaložených prostriedkov. Dúfam, že sa nárast výkonu výpočtových strojov, ktoré prichádzajú na trh nebude znižovať a možno, že se opäť ešte zväčší, ako tomu bolo pred necelým rokom. Potom by sme mohli očakávať veľmi kvalitné zážitky s virtuálnou realitou už za pár rokov.

O virtuálnej realite (ďalej len VR) by sa toho nechalo napísať mnoho. Obmedzím sa teda len na základné obrysy VR na Internete. VR v tejto podobe v sebe snúbi náročný popis virtuálnych svetov s nízkymi prenosovými rýchlosťami Internetových liniek. V tomto smere sa ustálil hlavne štandard formátu VRML.