Všeobecná charakteristika duševného vývinu človeka

Duševný vývin je proces psychických zmien, ktoré sa uskutočňujú v čase a v dôsledku ktorých sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň. Zmeny v psychike, ktoré k tomu nesmerujú, nie sú vývinovými zmenami. Zmeny, ktoré znamenajú návrat k starým kvalitám, pokladajú sa za regresívne.
Podstatou duševného vývinu v najvšeobecnejších črtách je:
a) Socializácia. V procese vývinu jednotlivec zvnútorňuje („pretavuje“, prijíma za svoje) vedomosti, normy, postoje, zvyky, spoločenské pravidlá atď. platné v danom spoločenskom prostredí a vštepované mu najmä výchovou. Socializácia človeka zároveň znamená jeho postupné „odbiologizovanie sa“ spojené s postupným ,,poľudšťovaním“.
Človek totiž prichádza na svet ako biologická bytosť, ktorej pôvodné správanie určuje niekoľko biologických potrieb (spánok, potrava, teplo, sucho a pod.).
b) Individualizácia. Jej podstatou je, že človek sa postupne stáva osobnosťou, „samým sebou“, resp. „stáva sa tým, čím je“. Malé deti sa sotva líšia vo svojej psychike, kým rozdiely v psychike dospelých (v ich prežívaní a správaní) sú - napriek životu v tom istom prostredí - veľmi veľké ( často sa vyjadrujú tak, že neexistujú dve celkom rovnaké osobnosti). Dochádza k tomu za vývinu tak, že každý človek svojím spôsobom zvnútorňuje („lomí“) podnety, ktoré naň pôsobia: jedny podnety prijíma, iné odmieta, ďalšie pretvára atď.
c) Podstatou vývinu je ďalej to, že v jeho priebehu zanikajú (alebo ustupujú do úzadia) jedny vlastnosti a vznikajú zmeny (alebo vystupujú do popredia) vlastnosti iné, nové, pričom aj pretrvávajúce vlastnosti sa svojou povahou menia.
Vývinové zmeny sa zakladajú nielen na tom, že zanikajú staré a vznikajú nové vlastnosti, ale aj na tom, že sa mení ich veľkosť a proporcie. Rozširuje sa napr. slovná zásoba, zväčšuje na rozsah pamäti, mení sa podiel pamäti a myslenia na učení, podiel impulzívneho a vôľového konania atď.
d) Psychický vývin sa uskutočňuje na pozadí telesného vývinu, resp. navzájom sa podmieňujú. Podstatou vývinu je ďalej diferenciácia štruktúry organizmu (jeho rozličných funkcií) a psychických činností a ich integrácia, t. j. koordinácia a sceľovanie zdiferencovaných funkcií do čoraz zložitejších systémov, ktoré umožňujú narastanie psychickej činnosti, konania a správania. Tak napr. mozgová kôra postupne nadobúda schopnosť vykonávať čoraz rozmanitejšiu a náročnejšiu činnosť. Diferencujú a vyhraňujú sa schopnosti, záujmy atď., pričom osobnosť s vekom nadobúda vždy väčšiu schopnosť ovládať, zlaďovať a riadiť svoju činnosť, konanie a správanie.