Výberový prehľad ekonomických kríz vo svete od 19. storočia

Krach bánk v Anglicku

V 19. storočí - konkrétne v máji 1866 - ohlásila bankrot anglická úverová banka Overend & Guerney, ktorá poskytovala peniaze pre komerčné a obchodné banky v Londýne vtedajšom svetovom finančnom centre. Keď banka ohlásila bankrot, mnohé menšie banky sa nemohli dostať k peňažným prostriedkom a tiež skrachovali napriek tomu, že inak boli solventné. Táto bolestná skúsenosť priviedla bankárov k návrhu, aby úlohu poskytovateľa úverov poslednej inštancie prebrala na seba Bank of England a aby sa touto jej funkciou počas kríz zabezpečoval dostatok likvidity vo finančnom systéme krajiny. Tým sa malo zabrániť dominoefektu, aby kolaps jednej kľúčovej banky neviedol k pádu ostatných.

Nová doktrína sa uplatnila pri kríze banky Barings v roku 1890. Vtedy sa straty tejto poprednej britskej banky, ktoré vznikli v jej investíciách v Argentíne, pokryli zo zdrojov Bank of England. Úspešne sa tým predišlo dominoefektu v britskom bankovom systéme. Výsledkom tajných rokovaní centrálnej banky a londýnskych finančníkov bolo zriadenie záchranného fondu v objeme 18 miliónov GBP (693,51 milióna SKK) v novembri 1890. Fond bol vytvorený skôr, ako sa verejnosť dozvedela o stratách Barings.