Výchova, vzdelávanie a školstvo vo feudálnej spoločnosti

Výchova prvých kresťanov

Ježiš sa narodil v Betlehéme a od jeho narodenia sa počíta náš letopočet. Ježiš nezanechal po sebe žiadne písomné doklady. V Biblii, v Novom zákone sú zverejnené jeho myšlienky a činy, skutky, ako ich poznali apoštolovia.
Učenie Ježiša Krista je humánne a má internacionálny charakter. Kresťanstvo prebralo židovský mesianizmus (vykúpenie, spasenie). Kresťanstvo učí o posmrtnom živote- na zemi je len údolie plaču, utrpenia. Odplata je v nebesiach. Sociálnu problematiku rieši kresťanstvo charitatívnym spôsobom. Ku kresťanstvu sa hlásili chudobné vrstvy, ale jeho šírenie zabezpečovali kňazi. Nová viera sa šírila najprv len ústne, od rodičov k deťom.
Kresťanstvo vytvárali malé skupiny, skoro nepozorované a lokálne obmedzené, nelíšili sa od židov. Kresťanstvo sa šírilo na Blízkom východe, v Grécku, Taliansku, Severnej Afrike, a už okolo roku 200 boli cirkevné zbory vo všetkých rímskych provinciách.
Školy sa považovali za potrebné pre všetkých veriacich. Spočiatku ich navštevovali deti, ale aj dospelí zo všetkých vrstiev, národností, pohania, židia, ktorí uverili učeniu Ježiša Krista. Pripravovali sa na krst a názov škôl bol katechumické. Vyučovalo sa náboženstvo, vysvetľovali sa evanjeliá, žalmy, modlitby. Išlo tu o memorovanie a nie o logické rozumové riešenie náboženskej problematiky a porovnávania s gréckou alebo židovskou filozofiou. Deti sa učili čítať, písať, počítať v rodine alebo navštevovali pohanskú školu.
Vyššie vzdelanie poskytovali katechetické školy, v nich sa pripravovali učitelia na katechumickú činnosť. Učitelia nemali plat, len dobrovoľné dary od rodičov žiakov.
Z Alexandrijských učiteľov vynikol Klement, ktorý poukázal na význam rodiny, veď aj apoštol Peter a Filip mali manželky. Pred ním to bol Justín, bývalý učiteľ filozofie, ktorý videl v Platónovi, Sokratovi a Herakleitovi kresťanov a preto vedľa vedy sa mu stala kresťanská výchova cieľom školy. Augustín sa v spise Confessiones vyznačil ako jemný psychológ a vyznávateľ úprimného, statočného človeka. Bol proti cirkevnému formalizmu, zdôrazňoval životný štýl zbožného kresťana.