Vysokorýchlostné trate

Jeden z najdôležitejších faktorov, ktorým sa zaoberá doprava je čas prepravy. Ak neberieme do úvahu leteckú dopravu, ktorá je na kratšie vzdialenosti neefektívna a veľmi neekologická, sa nám ako najvhodnejšia javí železničná doprava, ktorá len minimálne trpí problémami spôsobenými zlým riadením dopravy a riadenie súprav pri vysokých rýchlostiach je oveľa menej náročné ako v cestnej doprave.
Vysokorýchlostná železničná trať je verejná dopravná dráha s prevádzkovou rýchlosťou minimálne 250 km/hod (podľa štandardu UIC). Ako ich doplnenie sú alebo budú existujúce trate špeciálne rekonštruované na rýchlosť 200 km/hod (taktiež podľa normy UIC a EU). Ich rozchod je štandardný podľa noriem UIC 1435mm. Na takýchto tratiach z pravidla nepremávajú nákladné vlaky, ktoré trate poškodzujú viac ako osobné. Výstavba takýchto tratí je však oveľa náročnejšia a drahšia ako upravovanie pôvodných tratí pre naklápanie vlaky. Zato na druhú stranu umožňujú prevádzkovú rýchlosť až 350 km/hod a vyšším. Oceľové koľaje sú oproti bežným tratiam spojené technológiou, ktorá odstraňuje nutnosť použitia dilatačných škár, pri ich ukladaní sa snaží dosiahnuť to, aby boli vedené podľa možností čo najviac priamo a polomery výškových a smerových oblúkov boli čo najväčšie. Výhybky majú dĺžku okolo 130 metrov a prechod medzi nimi je oveľa príjemnejší ako v našich podmienkach. Vďaka týmto a ešte mnohým iným vylepšeniam je cestovanie veľmi pohodlné a rýchle.
Prvou krajinou na svete, kde sa začali budovať trate špeciálne určené na rýchlu železničnú dopravu bolo Japonsko. Po druhej svetovej vojne vznikla potreba postaviť nové trate, pretože existujúce úzkorozchodné trate nepostačovali a dopyt po rýchlej doprave bol obrovský. Pôvodné plány počítali s úplnou prestavbou všetkých trati na normálny rozchod. Ale pre finančnú náročnosť sa tak nestalo. Prvou takouto traťou bola trasa medzi dvoma japonskými mestami Osakou a Tokio.
...