Vznik a ústavný vývoj USA

Rozvoj buržoáznej spoločnosti v 18.storočí v severoamerických kolóniách narazil na odpor vládnucej triedy v „materskej krajine“. Anglická buržoázia sa pozerala na kolónie ako na jeden zo zdrojov svojho bohatstva a nechcela pripustiť, aby jej v Amerike vyrastala obchodná a priemyselná konkurencia. Rozpory, ktoré medzi severoamerickými kolóniami a britskou vládou postupne narastali, vyvrcholili po víťazstvom nad Francúzskom, pretože značná potreba peňazí po sedemročnej vojne a naliehavé požiadavky anglickej priemyselnej buržoázie, viedli k zosilneniu hospodárskeho útlaku kolónii. V súvislosti s tým bolo vydaných niekoľko zákonov, z ktorých kolónie najciteľnejšie postihovali:
• V roku 1763 bolo zakázané kolonistom osídľovať územie, ktoré bolo získané po kapitulácii Francúzska - toto opatrenie postihlo ako pozemkové spoločnosti a špekulantov tak aj drobných farmárov a remeselníkov
• Zákony z roku 1765 o kolkových poplatkoch a proti vzbure - postihoval všetky kolónie bez rozdielu. Z výnosu malo byť zaplatené koloniálne účtovníctvo a vojsko, lebo po vojne s Francúzskom zostalo v kolóniách 10 000 anglických vojakov, kolonisti mali hradiť tretinu nákladov na ich vydržiavanie. Kolónie sa proti tomuto zákonu postavili a mnoho amerických obchodníkov prerušilo svoje spojenie s Anglickom, čo viedlo k neskoršiemu odvolaniu tohto zákona anglickým parlamentom
• Zákon o čaji v roku 1773 - všetko právo na odvoz a vývoz čaju odovzdalo Východoindickej spoločnosti. Pri tzv. Bostonskom pití čaju v roku 1773 sa obchodníci prezlečení za Indiánov zmocnili jednej z lodí s čajom a vyhádzali jej náklad. Odpoveďou Veľkej Británie bolo vyhlásenie stanného práva a snažili sa nepokoje potlačiť armádou.