Základné východiská ekonómie

Základné východiská ekonómie

Ekonomické myslenie sa vyvíjalo po stáročia mnohými smermi a prúdmi, vždy s ohľadom na podmienky a organizáciu spoločnosti, v ktorej ľudia žili.

Predchodcovia
Myšlienky o ekonomických otázkach možno sledovať od antiky. Už v Platónovej „Politei“ nachádzame poznámky o výhodnosti deľby práce, alebo u Aristotela výklad hodnoty, peňazí a úroku.
Pre Grékov a Rimanov, pre scholastikov a filozofov prirodzeného práva je charakteristické, že o ekonomických problémoch uvažovali vždy v súvislosti s inou vedou.
Ďalším prameňom sú práce nespočetných autorov zaoberajúcich sa otázkami riadenia a správy hospodárstva. Túto skupinu tvorili hlavne učitelia na vtedajších vysokých školách správy, štátni úradníci, politici a obchodníci. V 16. a 17. storočí vzrástol počet ich publikácií až natoľko, že sa neskôr tento hlavný myšlienkový prúd začal nazývať merkantilizmus. Tí tvrdili, že bohatstvo sa zvyšuje získavaním striebra a zlata.
Prvým míľnikom vo vývoji ekonomickej analýzy je William Petty, ktorý zdôvodnil koncepciu národohospodárskeho „prebytku“. Tvrdil, že prebytok sa rovná hrubému spoločenskému produktu zníženému o odpisy a mzdy.
Asi v polovici 18. storočia sa vytvorila vo Francúzsku škola autorov - fyziokratizmus.
Fyziokrati obhajovali 2 stanoviská:
1) bohatstvo vyrastá z výroby, nie zo získavania zlata a striebra ako predpokladali merkantilisti
2) bohatstvo pochádza výhradne z poľnohospodárskej výroby, no obchodníci, podnikatelia a robotníci ho nevytvárajú
Zakladateľom tejto školy bol F. Quesnay, ktorý ako prvý podal teoretický analýzu kolobehu hospodárskych procesov. V tom čase A. R. J. Turgot vypracoval úplnú hospodársku teóriu.