Zákony učenia

Ďurič uvádza 4 zákony učenia:

Zákon motivácie
Zákon spätnej informácie
Zákon transferu
Zákon opakovania


1. ZÁKON MOTIVÁCIE

Školské učenie je cieľavedomé, a preto nemôže existovať bez psychickej aktivity učiaceho sa ( žiaka ). Takúto aktivitu vyvoláva predovšetkým stav motivácie. Mnohí autori tvrdia, že motivácia ja podstatou učenia, spolu so schopnosťou učiť sa. Motiváciu učenia zabezpečujú motívy, ktoré vyvierajú z potrieb človeka. Podnet, ktorý sa zakladá na potrebe niečo robiť, aby sa uspokojila potreba, sa nazýva motivácia. Motívy sú v podstate pohnútky k činnosti. Vznikajú na základe vnútorných potrieb, ktoré podnecujú osobnosť k ich uspokojeniu a na základe podnetov, ktoré podnecujú osobnosť v činnosti v určitom smere. Tie podmety, ktoré majú motivačný účinok nazývame incentívami , čiže pobádaniami. Zvyknú sa nazývať aj vonkajšími motivačnými činiteľmi. Čím silnejšia je potreba, tým väčšia ja motivácia a tým vytrvalejšia je činnosť vedúca k uspokojovaniu potreby. Motivácia môže byť vnútorná a vonkajšia.