Želežničné vozne

Doprava vo svete bola zabezpečovaná do zrodu železnice najmä dostavníkmi, prípadne prepravou lodnou. Ale aj po vzniku železníc sa na západoeurópskych železniciach - na rozdiel od Ameriky - dlho udržala tradícia cestných kočiarov. U prvých osobných vozňov sa ukázalo neprehliadnuteľné, že sa železnica vyvinula z nákladných prepravných systémov. Vtedajšie vozne zreteľne poukazovali na ich pôvod v poštových kočoch. A to nielen konštrukciou, ale i takými detailami, ako napríklad sedadlo pre brzdára na mieste kočišovho sedadla. Na celé desaťročia sa stal štandardným železničným vozňom dvoj- alebo štvornápravový vozeň s pevným podvozkom. Pôvodne vlastne išlo o tri (alebo aj viaceré) kočiarové karosérie spojené v jedno vozidlo, uložené na železničnom podvozku. Čo do interiéru išlo o usporiadanie formou oddielov, vzájomne od seba oddelených s dverami na von. Hoci sa od dverí na von upustilo, systém jednotlivých oddielov sa udržal prakticky dodnes (i keď sa od neho v najnovšej dobe upúšťa). Usporiadanie sedadiel v kupé proti sebe, aké pretrváva na mnohých železniciach sveta až do súčasnosti, pochádza teda práve z usporiadania sedadiel v kočiaroch.