Život sv. Jána Zlatóusteho

Život sv. Jána Zlatoústeho bol zložitý a ťažký. Je to život vyznávača a mučeníka, život askétu a dušpastiera. Avšak askétom Zlatoústy bol nie na púšti alebo v uzatvorenej izbičke monastiera, ale na biskupskej katedre, na katedre kazateľa slova Božieho. Za pravdu, ktorú tak neúnavne hlásal, bol prenasledovaný. Nebolo to prenasledovanie od pohanov, ale prenasledovanie od falošných kresťanov. Svoj svätý život ukončil v okovách a vo vyhnanstve, prenasledovaný kresťanmi za Christa a Jeho evanjelium, ktoré s takou láskou kázal ako radostnú zvesť, ako veľké zjavenie a zákon života. Práve táto posledná jeho zásada, že hlásal evanjelium ako „zákon života“ spôsobila, že bol kazateľom evanjelia v jeho čistej forme, že bol kazateľom bez kompromisu, že bol kazateľom cirkvi, že bol kazateľom až príliš súčasným a konkrétnym, ba niekedy až akoby „naliehavým“. Bol to súd nad súčasnosťou, nad domnelým kresťanským životom, v ktorom mnohí tejto doby nachádzali predčasné uspokojenie. Jedine z tohto živého a historického kontaktu možno správne pochopiť veľkosť a zmysel diela sv. Jána Zlatoústeho. Svet ešte nebol kresťanský, a to ani medzi tými, ktorí sa honosili týmto menom, preto sa mu často zdalo, že káže a vydáva svedectvo o pravde evanjelia pred mŕtvymi. Ešte neumĺkli ariánske spory, ale už sa rodili nové, christologické, preto nie div, že sv. Ján sa občas díval na svoju dobu, ako na dobu apokalyptickú. . „Uhasili sme horlivosť, zvolal sv. Ján, a telo Christovo sa stalo mŕtvym“. Na ňom, ako aj na jeho veľkých predchodcoch, Gregorovi a Bazilovi, sa splnili slová Isusa Christa: „Blažení, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské“ (Mt, 5,10). Pre vynikajúcu krásu a dokonalosť svojich kázní bol nazvaný „zlatoústym“, pod ktorým to menom ho oslovujem aj dnes.