Činnosť národného divadla v roku 1942 na stránkach denníka Slovák

Jedným z dôvodov, prečo som si zvolila takúto tému je ten, že ma zaujala situácia SND v roku 1942 a jeho fungovanie.
Slovenské národné divadlo v roku 1942 malo za sebou vyše dvadsaťročnú existenciu, vystriedalo sa tu veľa známych hercov, režisérov. Divadlo bolo až do roku 1943 jediným divadlom na Slovensku.
Práca je rozdelená do dvoch častí. Prvá časť s názvom Hospodárska činnosť sa skladá z dvoch podčastí a to Štátny indendant a Stav SND v roku 1942. Na čele divadla stál štátny intendant, ktorý prebral všetku zodpovednosť za fungovanie divadla. Zodpovedal za problémy divadla nielen navonok, ale riadil divadlo aj vo vnútri. Prihliadal nato, aby v divadle bolo všetko v poriadku, čo sa týka predstavení, hercov. Stav SND poukazuje s akými finančnými prostiedkami hospodárilo. Pozornosť je upriamená hlavne na zmenu vlastníctva SND. V tomto roku sa prvýkrát stal vlastníkom divadla štát.
Druhá časť sa zaoberá jednotlivými zložkami divadla. Najviac priestoru dostala činohra, keďže bola najviac navštevovaná divákmmi a najviac priestoru sa jej „ušlo“ aj v novinách. Hrali tu predstavitelia, ktorých mená sú známe do dnešných čias ( pozná ich aj moja generácia).
Ďalšou zložkou je tiež obľúbená a často navštevovaná opera a opereta. V tejto časti rozoberám niektoré vystúpenia a ich kritiku v novinách, zahraničné návštevy významných svetových hviezd.
Noviny písali o balete veľmi málo. Prvá zmienka o baletnom predstavení bola až 25. marca a to dielo od P. I. Čajkovského Spiaca krásavica. Ak sa písalo o SND väčšinou to bola činohra alebo opera/ opereta.