Etika v procese umierania

Úvod

Narodenie, život a smrť – tieto tri fenomény predstavujú univerzálnu a nevyhnutnú skúsenosť ľudstva i každého jednotlivca. Smrť, teda individuálny zánik organizmu, zasahuje človeka nielen v oblasti biologickej, ale aj psychickej a sociálnej. Napriek tomu sa neraz zomieranie v zdravotníckej praxi chybne považuje iba za telesný proces.
V dávnejšej minulosti, keď úmrtnosť ľudí všetkých vekových kategórií bola značná a dosiahnutie veku 50 rokov bolo závideniahodné, sa smrť brala ako niečo “zvyčajné“, či “blízke“; bolo samozrejmosťou, že všetci ľudia umierali doma, obklopení svojimi blízkymi. Až s nastupujúcou industrializáciou a urbanizáciou, ktorá súvisí s expanziou vedeckého poznania a technického pokroku, sa tento obraz od základu zmenil. A tak moderný životný štýl zameraný na funkčnosť, úspech a uspokojovanie materiálnych potrieb, ako aj úsilie predlžovať život za posledné polstoročie definitívne spôsobili, že väčšina ľudí zomiera v nemocniciach, alebo inštitúciách pre starých a nevyliečiteľne chorých.