Popis:
Úvod:
Náš druh existuje už viac ako 100 000 rokov, ale až v niekoľkých posledných storočiach nastala explózia technológie a pozoruhodného rozširovania škály ľudskej činnosti. Na zlomok času, v ktorom žije Homo sapiens, vynašiel tlač, spútal energiu, vytvoril počítače a vyslal svojich zástupcov na Mesiac. Tempo zmien dnes naberá takú rýchlosť, že sotva možno predpovedať, čo nám pripraví budúcnosť.
Mnohí vedci tvrdia, že darwinovsky poňatá evolúcia prostredníctvom prirodzeného výberu, v ktorom prežijú iba „najzdatnejší“, funguje dnes v prípade nášho druhu omnoho slabšie ako v minulosti – predovšetkým preto, že dokážeme upravovať svoje životné prostredie umelými prostriedkami. Pýšime sa svojimi víťazstvami nad prírodou, vysokým životným štandardom, tým že žijeme dlhšie a zdravšie ako v minulosti. Výhody, ktoré priniesli nové technológie a medicína, však nie sú dostupné všetkým. Tretina svetovej populácie trpí podvýživou a chorobami, ktorým sa dá predchádzať. V mnohých chudobných krajinách umiera obrovský počet detí na následky hladu a infekčných chorôb. Zároveň sú bakteriálne a mnohé iné parazitické infekcie rastúcim celosvetovým problémom, hrozbou pre bohatých i chudobných bez výnimky. Choroboplodné zárodky sa rozmnožujú veľmi rýchlo (niektoré každých 15 minút) a ich vývoj prebieha alarmujúcim tempom. Dokážu obísť každú obranu, ktorú je schopný postaviť ľudský imunitný systém, a prekonať každý liek, ktorý vymyslí naša vynaliezavosť.
V 20. storočí ohromne pokročilo chápanie ľudského tela a mysle; sčasti je to vďaka množstvu nových technológií – od magnetickej rezonancie (MRI) po zobrazenie sekvencií DNA. Rýchla akumulácia poznatkov v oblastiach, ako je reprodukčná biológia, genetika, farmakológia a tkanivové inžinierstvo, v budúcnosti takmer určite umožní ľuďom vybrať pohlavie a možno aj niektoré vlastnosti svojich detí. Genetika nám pomôže predvídať, na ktoré choroby sme najviac náchylní, a zrejme im aj predchádzať. Prístroje implantované do tela znásobia fyzické schopnosti človeka. Počítačová technológia sa možno začne využívať na posilnenie jeho duševných schopností.
Podľa celkom racionálnej predpovede bude v priebehu nasledujúcich 50 rokov takmer každý neplodný človek vo vyspelom svete môcť mať geneticky príbuzné dieťa. Už dnes existujú rôzne formy, ako to dosiahnúť.
Kľúčové slová:
génové inžinierstvo
klonovanie
etické hodnotenie
hodnotenie embryí
deti na zakázku
Zdroje:
- ŚLIPKO T., Hranice života , Bratislava 1998, s. 77.
- ŠIPR K., Lidská důstosnost a genetické inženýrství; in: Scripta Bioethica, roč. 3 (2003) č. 2-3, s. 4.
- REITER J., Genový výzkum a bioetika; in: Scripta Bioethica, roč. 3 (2003) č. 2-3, ss. 7-8,13.
- ŠIPR K., Reprodukční a terapeutické klonování; in: Scripta Bioethica, roč. 2 (2002) č. 4, ss. 18-19.
- HACH P., Genový výzkum a biotechnika: současný stav výzkumu a jeho praktického využití z perspektivy biologie a medicíny; in: Scripta Bioethica, roč. 3 (2003) č. 2-3, ss. 28,29,30.
- BROŽÍKOVÁ J., HREBÍČEK R., KRUPA V., PROKOPČÁKOVÁ I., Človek; vydavateľstvo Ikar (2005), ss. 474 – 475.
- SVOBODA A., Klonování– biologický a etický pohľad; in: Scripta Bioethica, roč. 1 (2001) č. 2, ss. 6-7.