Mobbing a komunikácia manažéra

Podľa švédskeho sociológa Heinza Leymanna (B. Hubertová: Psychický teror na pracovisku - mobbing, s. 11) o mobbingu hovoríme vtedy, „...keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb. Najčastejšie sa mobbing vyskytuje zjavne medzi rovnako postavenými.“ Ak tu napísané porovnáme s definíciou šikanovania uvedeného napr. v Slovníku cudzích slov (V. Petráčková a kol.,s.872), kde šikanovanie je definované ako prenasledovanie, zámerné a zbytočné obťažovanie, týranie, šikanovanie podriadených, byrokratické šikanovanie, vidíme, že spoločným menovateľom pre šikanovanie aj mobbing je, že dochádza k vzájomnej interakcii, útoku medzi aktérmi šikanovania ( t.j. agresorom a obeti šikanovania).

Mobbing môžeme chápať ako určitú formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch. Mnohým konfliktom a napätiam sa v pracovnom živote nedá vyhnúť, väčšinou to však nemá nič spoločné s cieľavedomým psychickým terorom - mobbingom nič spoločné. O šikanovaní a mobbingu sa píše v pracovnom lekárstve až vtedy, keď sa na určitú osobu útočí určitý čas a hlavne systematicky. Spúšťacím mechanizmom mobbingu býva zväčša konflikt, ktorý je a má charakter náhody. Najčastejšie sa mobbing vyskytuje medzi rovnako postavenými spolupracovníkmi. Psychický teror býva vo väčšej miere hlavne tam, kde sa šikanovanie a intrigy stávajú rutinou.