Popis:
Svetový mier. Nikdy sa o ňom nehovorilo viac a nikdy sa preň neurobilo menej ako v 20. storočí: nikdy nebolo viac falošných prorokov, viac lží, viac smrti, ničenia a sĺz ako v tomto storočí, dvadsiatom, storočí pokroku vedy, techniky, civilizácie, masovej kultúry a masového vraždenia. Práve tento výrok pravdivo poukazuje na storočie v ktorom sa téma dnešnej hodiny odohrala- Októbrová revolúcia.
V Rusku pred rokom 1917 bola ťažká vnútropolitická situácia, ku ktorej prispieval nielen krutý cárizmus ale aj prvá svetová vojna. Práve tieto dôvody viedli k tomu, že sa Rusko stalo miestom prvej revolúcie, respektíve experimentu, ktorý bol ojedinelý vo svete.
V dejinách sú okamihy, kedy budúci vývoj závisí na jednom človeku. V tomto prípade to bol Lenin, realizátor socialistickej ideológie, ktorý dokázal využiť ťažkú situáciu v Rusku, uskutočniť revolúciu a zvrátiť dejiny Ruska vo svoj prospech.
Trockij mal určite pravdu, keď v exile tvrdil, že keby Lenin nebol v októbri 1917 v Petrohrade, štátny prevrat by sa nebol uskutočnil. Po niekoľkých desaťročiach pokusov o napĺňanie októbrovej schémy sa však sovietska superveľmoc, spolu so svojim mocenským impériom rozpadla ako domček z karát. Prečo?
Mnohokrát sa tvrdí, že keby Lenin žil o niečo dlhšie, socializmus by bol ušetrený nešťastných pokračovateľov, ktorí pozmenili dovtedy správny smer výstavby ZSSR a budovania socialistickej spoločnosti. Preto je na mieste položiť si otázku, či chyba nastala už pri realizácii októbrových ideí alebo problém nastal až po smrti Lenina? Boli zlí dediči, ktorí zišli zo správne nastolenej cesty?
Teóriu o zlých dedičoch a dobrom zakladateľovi odmietame, pretože samotný základ, ktorí Lenin položil bol chybný a zvrátený. Ako najväčšia chyba sa ukazuje samovláda boľševikov v podobe mocenského monopolu jednej politickej strany. Lenin tvrdil, že najvyššou formou demokracie je diktatúra proletariátu. „Lenin mal jedinú šancu ako zachrániť leninizmus: mohol uchovať politický pluralizmus po októbri 1917 a uplatniť sociálno-demokratické ašpirácie a tradície. Ale to by už nebola leninská cesta.“
Kľúčové slová:
Októbrová revolúcia
Rusko
Lenin
sovietska politika
prevrat
revolúcia
Obsah:
- Úvod 3
1. Portrét Lenina a jeho úloha vo vzťahu k politickým zmenám v Rusku 4
2. Dobový kontext Ruska pred Októbrovým prevratov v roku 1917 5
3. Rozštiepenie Ruskej sociálno-demokratickej robotníckej strany 6
4. Leninové finančné injekcie - jedno z mnohých tajomstiev obklopujúcich prevrat 7
5. Februárová revolúcia a neduhy novej republiky na čele s Alexandrom Kerenskim 9
6. Júlové udalosti, ktoré predchádzali Októbrovému puču -11-
7. Priebeh Októbrového prevratu 1917 a jeho dôsledky -12-
8. Občianska vojna v Rusku -15-
9. Svetová socialistická revolúcia -17-
10. Sovietska zahraničná politika -18-
11. Leninova smrť a jeho nástupca -21-
Záver -23-
Bibliografia -24-
Zdroje:
- Courtois, S. - Werth, N. - Panné, J. L. - Paczkowski, A. - Bartošek, K. - Margolin, J. I.: Čierna kniha komunizmu. Žilina: Agora, 1999.
- Crozier, B.: Vzestup a pád sovětské říše. Praha: BB/Art, 2004.
- Figes, O.: Lidská tragédie. Ruská revoluce 1801-1924. Praha-Plzeň: 2000.
- Králik, M.: Letokruhy diplomace. Bratislava: Iura edition, 2003.
- Krieger, J.(ed): Oxfordský slovník světové politiky. Praha: 2000.
- Liberda, V.: Otec totalitarizmu. Opava: Optys, 1993.
- Marx, K. - Engels, F.: Manifest komunistickej strany. Branislava: 1956.
- Nálevka, V.: Světová politika ve 20. století (I.). Praha: Aleš Skřivan ml., 2000.
- Ort, A.: Evropa 20. století. Plzeň: Aleš Čeněk, 2004.
- Solženicyn, A.: Lenin v Curychu. Praha: Academia, 2000.
- Švankmajer, M. - Veber, V. - Sládek, Z. - Moulis, V.: Dejiny Ruska. Praha: Lidové noviny, 1995.
- Veber, V.: Leninova vláda (Rusko 1917 - 1924). Praha: Triton, 2003.
- Volkogonov, D.: Lenin. Počátek teroru. Liberec: Dialog, 1996.