Starí ľudia v dnešnej spoločnosti

Je úžasné keď sa narodí človek, ale aj napriek tomu by si nikto nemal robiť zásluhu na tom, že prišiel a žije na tomto svete. Potom akým spôsobom v dospelosti prežíva svoje roky, už v najpodstatnejšej miere len sám zodpovedá za vnútorné i vonkajšie formovanie svojho života, teda za jeho kvalitatívnu úroveň a jeho predlžovanie alebo skracovanie. To treba zavčasu pochopiť a precítiť (Hamžík, 2003, str.11).
Starnutie a staroba nie sú záležitosťou modernej doby, ale sú to javy staré ako ľudstvo samo. Vzniklo a vzniká mnoho teórií, ktorými sa vysvetľuje ich mnohotvárnosť. ,,Koncom dvadsiateho a na prelome dvadsiateho prvého storočia sa v modernej dobe všeobecne konštatuje, že starnutie a staroba sú prirodzenou a zákonitou etapou vnútorného i fyzického života človeka“ (Hamžík, 2003, str. 13).
Pojem senior je v súčasnej spoločenskej realite bežne používaným termínom, ktorý má významovo neutrálny charakter. Vo všeobecnosti sa uvádza viacero dôvodov, prečo je používanie tohto termínu vo všetkých sférach ľudského bytia vhodné: (Čomaničová in Határ, 2005, str 27) 1. doposiaľ absentuje iné emocionálne nezaťažené pomenovanie, ktoré by označovalo človeka v celom vekovom období sénia,
2. termín systémovo nadväzuje na pojem sénium, ktorý označuje celé vekové obdobie staroby,
3. je akceptovateľný aj zo strany samotných účastníkov seniorských edukačných aktivít,
4. z hľadiska lingvinistického (t. j. morfologického, lexikálneho) je významovo priehľadný, ohybný a pomerne ľahko sa z neho tvoria odvodeniny. Vo svojej práci sa pokúsim vymedziť život starých ľudí v dnešnej spoločnosti.
V prvej kapitole sa budem venovať vymedzeniu pojmov senior, staroba a starnutie. Druhá kapitola je venovaná kvalite života, sociálnej dimenzii a indikátorom kvality života seniorov. V ďalšej kapitole opíšem osobnosť seniora v spoločenskom systéme. V poslednej kapitole uvediem strategické dokumenty ako východiská sociálno-edukatívnej starostlivosti o seniorov.