Umenie sveta - výtvarné umenie
«»
Popis:
Umelec, tvorca, v strede umeleckého diela je problém, ktorý zamestnával výtvarných umelcov i v ďalších pokusoch. Inšpiráciou v tomto prípade boli i rôzne ľudové slávnosti a obrady, kde sa prelínali rôzne intermediálne postupy vizuálnych obrazov, divadla, hudby a tanca. Tu vstupovali diváci bezprostredne a spontánne do akcií a stávali sa spolutvorcami a spoluúčastníkmi estetického zážitku.
Výtvarné umenie má v podstate komorný charakter. Spoluúčasť príjemcu na tvorbe je minimálna a uskutočňovala sa len cez zložitú spätnoväzbovú reťaz.
Kľúčové slová:
periodizácia dejín umenia
secesia
rokoko
kubizmus
impresionizmus
fauvizmus
gotika
antika
Mezopotámia
romantizmus
klasicizmus
renesancia
Obsah:
- I.Periodizácia dejín umenia. praveké umenie a staroveké civilizácie v afrike (egypt) a v juhozápadnej ázii (mezopotámia).
II.Grécke a rímske umenie, základ európskej kultúry a civilizácie.
III.Stredoveké umelecké slohy. prelínanie kresťanskej, moslimskej a byzantskej kultúry v európe. románsky a gotický sloh.
IV.Renesancia a humanizmus. významné umelecké prúdy a osobnosti renesančného umenia v taliansku, nemecku, nizozemsku a v strednej európe.
V.Od baroka po romantizmus. odraz zápasu katolíckej cirkvi s prostestantizmom v umení.špecifiká umenia v katolíckej a v protestanstskej európe. návrat k antike v klasicistickom umení a vytváranie národných kultúr v romantizme.
VI. Návraty k prírode v umení novoveku. anglickí krajinári, romantické maliarstvo a jej vzťah k prírode, barbizonská škola, francúzski realisti, ruskí peredvižnici, impresionisti, postimpresionisti, secesia. organická architektúra.
VII.VYjadrenie citov v maliarstve: expresionizmus, fauizmus, symbolizmus, lyrická abstrakcia, informel.
VIII. Geometrické abstraktné tendencie v maliarstve: kubizmus, futurizmus, suprematizmus, neoplasticizmus, konštruktivizmus, kinetizmus v plošnom umení - op-art. minimal-art, súčasné podoby abstraktného umenia. konštruktívne tendencie v architektúre.
IX. Figuratívne tendencie v umení 20. storočia. parížska škola. dadaizmus - surrealizmus. pop-art, návrat k figuratívnosti. nová figurácia.
X.Nové média v umení, konceptuálne a akčné formy umenia. postmoderné umenie.
Zdroje:
- ALPATOV, M. V.: DEJINY UMENIA 1-4. BRATISLAVA: TATRAN 1976-1978
- BEKE, L.: Műalkotások elemzése. Budapest: Tankönyvkiadó 1988, 435 s. ISBN 963 18 1418 1
- FTOREKOVÁ, T.: Umenie v priereze dejín 1-6. Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 1995-2000.
- GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského umenia druhej polovice 20. storočia. Bratislava: Kruh súčasného umenia PROFIL, 1999, 320 s. ISBN 80-968283-0-4.
- GERO, Š.: Mail-art. Dotyky. Roč. 9. 1997, č. 5, s. 12-15.
- GERO, Š - HUSÁR, J. - SOKOLOVÁ, K.: Teória výtvarnej kultúry a prehľad dejín výtvarného umenia. Banská Bystrica: PgF UMB 2004.
- GERO, Š. - TROPP, S.: Ako porozumieť výtvarnému dielu. Banská Bystrica: Metodické centrum, 1999, 66 s. ISBN 80-8041-297-0.
- GERO, Š - TROPP, S.: Interpretácia výtvarného diela. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2000, 164 s. ISBN 80-8055-426-9.
- GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského umenia druhej polovice 20. storočia. Bratislava: Kruh súčasného umenia PROFIL, 1999.
- GOMBRICH,E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992.
- GUINESSOVÁ ENCYKLOPÉDIA. Bratislava: Mladé letá, 1992.
- HEROUT, J.: Staletí kolem nás. Praha: Orbis, 1981.
- HESLEWOODOVÁ, J.: Kapitoly z dejín maliarstva. Bratislava: Slovart, 1995.
- HOLLINGSWORTHOVÁ, M.: Umenie v dejinách človeka. Bratislava: Obzor, 1994.
- HOLLINGSWORTHOVÁ, M.: Architektura 20. stletí. Bratislava: Columbus, 2003.
- CHATELET, A. - GROSLIER, B.P. a kol.: Svetové dejiny umenia. Praha: Agentúra Cesty, 1996.
- PIJOAN, J.: Dejiny umenia 1-10. Bratislava: Tatran: 1982-1986.
- THIRY, K.: Dejiny umenia. Bratislava: SPN, 1983.
- THOMASOVÁ, K.: Dejiny výtvarných štýlov 20. storočia. Bratislava: Pallas, 1994, 396 s. ISBN 80-7095-020-X
- VASARI, G.: Životy nejvýznamnejších malířů, sochařů a architektů 1 - 2. Praha: Odeon 1976-77.
O súboroch cookie na tejto stránke
Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.