Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vo vzťahu k investigatívnej žurnalistike

Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) nie je komerčne známy, nakoľko nebol dostatočne medializovaný. Fakt, že percento ľudí funkčne využívajúcich tento zákon je malé, ma priviedol k tomu, aby som si túto tému zvolila pre svoju postupovú prácu. Nakoľko ako žurnalistka pracujem s informáciami, vo svojej práci by som chcela prihliadnuť najmä na využitie zákona vo vzťahu k investigatívnej žurnalistike.
Právo prístupu k informáciám je garantované ústavou a dokumentmi o ľudských právach od novembrovej revolúcie v roku 1989. Napriek tomu bol systém prístupu pre občanov veľmi neprehľadný, čo sa zmenilo až 17. mája 2000 prijatím zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám.
Zákon upravuje podmienky zverejnenia informácií, vymedzuje základné pojmy, určuje aj podmienky obmedzenia prístupu. V jednotlivých paragrafoch sa zaoberá podávaním žiadostí, ich evidenciou, vybavením a úhradou nákladov.
Súčasné možnosti slovenskej investigatívnej žurnalistiky sú značne poddimenzované neochotou jednotlivých inštitúcií zverejniť informáciu potrebnú pre pravdivé zverejnenie materiálu. Novinár sa často stretáva s odmietnutím úradov či kladením prekážok počas prípravy materiálu. Pritom právo na informácie je jedinou možnosťou kontrolovania napríklad štátnych inštitúcií, ktorých finančnými kvestormi sú všetci daňoví poplatníci.