Aristoteles - Etika Nikomachova I - pôvod a definícia mravnej cnosti
«»
Popis:
Pôvod a definícia mravnej cnosti
Mnohí súčasní filozofi a teológovia označujú gréckeho filozofa Aristotela za zakladateľa etiky, t.j. tvorcu systematickej náuky o premyslenom konaní človeka v kontexte politicky štrukturovanej spoločnosti. Z jeho kníh o etike ovplyvnili neskoršie generácie hlavne Etika Nikomachova, Politika a do istej miery aj Magna moralia. S Etikou Nikomachovou v mnohých ohľadoch súvisí Etika Eudémova, tá ale zostáva dlhé storočia v tieni Etiky Nikomachovej. Podľa niektorých filozofov je Eudémova etika prácou Aristotelovho žiaka Eudéma, podľa iných je považovaná za jeho rané dielo, ktoré bolo neskôr upravené.
Aristotelova etika je etikou pre slobodných občanov a predpokladá život v štáte a občianske vzťahy. Etiku pokladá za praktickú časť filozofie, za akýsi druh náuky o štáte. Predmetom etiky je podľa neho hľadanie najvyššieho dobra ako účelu celého ľudského úsilia a stanovenie jednotlivých cností ako prostriedkov vedúcich k tomuto cieľu. Politika hľadá najvyššie dobro pre štát a etika zasa najvyššie dobro pre jednotlivca, no obidvoje sú veľmi úzko prepojené.
Kľúčové slová:
pôvod a definícia mravnej cnosti
Aristoteles
filozofia
etika
politika
učenie o strednosti
eudaimonia
areté
Etika Nikomachova
Obsah:
- Pôvod a definícia mravnej cnosti
Použitá literatúra
Zdroje:
- ARISTOTELES: Etika Nikomachova. Bratislava: Pravda, 1979
O súboroch cookie na tejto stránke
Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.