Bernolákovské obdobie - Bernolákovčina

Osvietenstvom sa nazýva veľký myšlienkový prelom, ktorý predchádzal a čiastočne sa prekrýval s nástupom feudálnych síl. Radí sa sem nielen reformistické úsilie absolutistických panovníkov a osvietenských prívržencov vysokej feudálnej hierarchie, ale aj slobodomyseľné snahy príslušníkov nastupujúcej meštianskej triedy. Nejde tu teda o jednoliate hnutie. Jeho pozoruhodnou črtou bolo, že jeho idey sa uskutočňovali prostredníctvom hierarchicky najvyššie postavených vrstiev. V polovici 18. storočia bolo celkom jasné, že feudalizmus sa dostáva u nás do definitívnej ťažkej krízy. Uskutočnenie osvietenských myšlienok malo byť liekom na odstránenie tejto krízy.

V oblasti vedy a umenia znamenalo osvietenstvo emancipáciu vedy a umenia od náboženstva a úsilie vybudovať najmä prírodné vedy na exaktných metódach a bádateľských postupoch. Z hľadiska hospodárskeho šlo o odstránenie tých krikľavých nedostatkov feudalizmu, ktoré viedli štát do záhuby, lebo znižovali poľnohospodársku výrobu a znemožňovali rast remeselnej a priemyselnej výroby. Z hľadiska politického šlo o zvýšenie pracovnej aktivity širokých más a o zlepšenie ich hospodárskeho a vzdelanostného stavu.

Reformy, ktoré možno nazvať osvietenskými začali sa už za Márie Terézie v polovici 18. storočia, keď prehraté vojny s Pruskom ukázali vnútornú slabosť rakúskej ríše. Ostrejšie tempo nadobudli tieto reformy za Jozefa II., ale po vypuknutí francúzskej revolúcie (r. 1789) a po odhalení jakobínskeho sprisahania v Uhorsku (r. 1795) nastáva reakcia. Avšak najdôležitejšie patenty Jozefa II. o zrušení nevoľníctva (r. 1781) a tolerančný patent (r. 1781) ostali už v platnosti. Osvietenské snahy našli na Slovensku svojich podporovateľov hlavne v pokrokovej inteligencii, reprezentovanej vtedy v prevažnej miere katolíckym a evanjelickým kňazstvom.
...