Človek a Vysoké Tatry

Človek vždy bol a vždy bude neoddeliteľnou súčasťou prírody a prírodného prostredia, už len z prostého dôvodu, že je dielom prírody a žije z jej darov, zdrojov, vymožeností. Napriek tomu je v závislosti od času a priestoru rozdielna miera závislosti človeka na prírode a miera determinácie človeka prírodnými podmienkami a prostredím, ktorého obklopovalo. Úzka spätosť s prírodou je charakteristická skôr pre doby minulé, prípadne pre súčasné kultúry žijúce bezprostredne obklopené prírodou a nevyhnutne odkázané na čerpanie zdrojov z daného prírodného prostredia.
V mojej seminárnej práci sa však nevenujem súčasnosti, ale minulosti a konkrétne tomu, ako vysokohorské pastierstvo ovplyvňovalo charakter krajiny a ako naopak prírodné prostredie v oblasti Vysokých Tatier pôsobilo na možnosti podtatranského človeka a ako následne činnosť determinovaná prírodným prostredím ovplyvňovala jeho materiálnu, sociálnu a duchovnú kultúru. Ani v tomto prípade však nejde o čistý prírodný determinizmus, človek a spoločnosť sú ovplyvňovaní nielen prírodou, ale aj kultúrou, ktorú „si sami pre seba uplietli ako svoju sieť“, a taktiež historickými procesmi zahrňujúcimi v sebe makro a mikrozmeny na úrovni sociálnej, materiálnej, hospodárskej, ekonomickej, v podstate na všetkých úrovniach všetkých štruktúr spoločnosti.