Delenie politických systémov

Podobne ako v oblasti definovania politiky a moci, tak i v oblasti politických systémov existuje celý rad prístupov k danému problému. Každý z nich má určité výhody a dokáže pomerne presne objasniť určité problémy fungovania politických systémov, iné postihuje povrchnejšie alebo ich nedokáže vysvetliť vôbec. Najznámejšie prístupy k ich analýze sú z historického, ekonomického, právneho, sociologického, filozofického a politologického aspektu.
V politickej vede na skúmanie politických javov okrem metód behaviorálnych, kvalitatívnych, kvantitatívnych a porovnávacích sa v súčasnosti javí ako jedna z najplodnejších metóda systémovej analýzy. Používajú ju rôzne vedné odbory, ale i rozličné smery politickej vedy. Systémová analýza nie je významná len z hľadiska výskumnej metódy. Z filozofického hľadiska je pojem systému gnozeologickou kategóriou, nástrojom poznania, preto, lebo sama politická skutočnosť má systémový charakter.
Pojem systému má dlhú históriu. Už Aristoteles tvrdil, že celok je viac ako súhrn jeho častí. Pojem systému je od svojho začiatku až po dnes spojený s pojmom celku. Celok sa kvalitatívne vždy odlišuje od sumy svojich častí, lebo jeho určenosť je daná nie len sumou jeho častí (celok môže byť väčší, menší i rovný sume svojich častí: hromadná sila kooperovaného celku je napr. väčšia ako suma síl jeho komponentov a hmotnosť jadra atómu je zas menšia ako hmotnosť nukleónov vo voľnom stave), ale aj sústavou väzieb medzi nimi, ich diferenciáciou a synergiou.