Difúzne procesy pri difúznom zváraní a spájkovaní

Difúzne zváranie

Technológiu difúzneho zvárania ako prvý navrhol a patentoval prof. N.F. Kazakov z Moskovského technologického inštitútu MMP. V súčasnosti je táto technológia široko rozvinutá vo všetkých priemyselne vyspelých štátoch sveta. Žiaľ, nie je to tak na Slovensku ani v Českej republike. Možno bez zveličenia vyhlásiť, že ide o technológiu, ktorou sa dajú zvariť takmer všetky kovové materiály, ako aj kovy s nekovmi. V prípade, že nemožno spojiť konkrétne materiály, použije sa vhodná medzivrstva. Difúzne zváranie sa využíva v praxi na materiály, ktorých zváranie je náročné, alebo sa nedajú zvariť klasickými technológiami. Ide napr. o materiály žiarupevné, supertvrdé, materiály s vysokou afinitou ku kyslíku apd.

Princíp technológie

Difúzne zváranie v pevnom stave sa definuje ako spôsob dosiahnutia monolitného spojenia vznikom väzieb na atómovej úrovni. Spoj vzniká ako dôsledok minimálnej lokálnej plastickej deformácie pri zvýšenej teplote, zaručujúcej vzájomnú difúziu v povrchových vrstvách spájaných materiálov.