Estetická funkcia, hodnota a norma

Estetická funkcia je jednou zo základných funkcií umenia, ako kategória označuje špecifické pôsobenie estetického objektu v plnom rozsahu a jeho dynamike. Vo svojom pôsobení má objekt subjektovú povahu, pretože sa vo funkcii premieta aj špecifické sebauplatnenie subjektu. Podľa Jana Mukařovského „k uvoľneniu či utváraniu estetickej funkcie prichádza až v estetickej reakcii.“ (LUDVÍK BARAN: Estetika jako otevřený systém. Trnava: UCM, 2002, str. 157). Estetická funkcia je podmienená vlastnosťami a pôsobením objektu a povahou, dispozíciami, procesmi a skúsenosťami subjektu. Estetický objekt uvoľňuje estetickú funkciu a tá má rozhodujúci vplyv. Komunikačný proces je však interakčný akt, v ktorom sa na uvoľnenej funkcii podieľa subjekt individuálne a modifikuje proces.
Objektom estetickej činnosti a tým aj zdrojom estetickej funkcie sa môže stať akýkoľvek jav. „Utváraním, ustálovaním i uvoľňovaním estetickej funkcie sa formuje hodnota. (LUDVÍK BARAN: Estetika jako otevřený systém. Trnava: UCM, 2002, str. 157). Estetická funkcia pôsobí v súbore ďalších funkcií. Záleží na účele a povahe objektu a vzťahu subjektu k nemu. Existujú javy, u ktorých je estetická funkcia okrajová a javy, u ktorých je dominantná.
Estetická funkcia v umení sa vyznačuje prevahou dominantnej funkcie. Záleží však na recipientovi, jeho interesu, vzdelaní či vôli po vcítení do diela. Treba odlišovať estetickú funkciu diela s funkciami umenia a nemožno zamieňať estetickú funkciu s funkciami estetična.