Estetické vnímanie a estetický zážitok

Termín vkus označuje subjektívnu vrodenú alebo zdokonaliteľnú schopnosť, posudzovať a hodnotiť objektívne kvality umeleckého diela, ale tiež smery a priority určitej doby, skupiny alebo osobnosti vo vzťahu k umeniu.
Dnes sa tento pojem používa predovšetkým v umeleckých kritikách, ktoré sa vzťahujú na divadelné alebo filmové réžie alebo na architektúru a v širokej oblasti mimoumeleckého estetična.
Od čias Baudelaira nesie vkus so sebou možnosť, dokonca aj nutnosť ísť proti „oficiálnym“ prúdom videnia a vnímania krásna. Baudelairovým ideálom je bizarná krása, krása ako plod básnikovej práce. Tieto tendencie sa stupňujú a v priebehu 20. storočia môžeme len ťažko rozpoznávať vkus umelcov ako Picasso, Stravinskij alebo Brecht. Kritérium vkusu sa ešte dá aplikovať na dielach Prousta alebo Thomasa Manna, ale je to nemožné u diel autorov ako Kafka alebo Joyce. V 20. storočí žije vkus naďalej, ale všeobecný vkus je ovplyvňovaný predovšetkým televíziou a komerčným využívaním všetkých umeleckých štýlov.
Súčasná estetika charakterizuje vkus ako kontrast dvoch významov tohto pojmu: vycibrenosť estetického hodnotenia a individuálne preferencie.