Farba - semestrálna práca

Farba je svetlo. Pred dvesto rokmi dokázal túto teóriu anglický fyzik Isaac Newton tým, že sa zavrel do tmavej miestnosti. Do izby vpustil iba lúč svetla, podobný slnečnému lúču a zachytával tento lúč na hranole. Tak sa Newtonovi podarilo rozložiť biele svetlo na spektrálne farby. Svetlo sa skladá z farieb spektra. Preto môžeme pozorovať predmety, ktoré odrážajú všetky alebo aspoň niektoré spektrálne farby. Spektrálne farby: purpurová, červená, žltá, zelená, azúrová, tmavo modrá. Ako základné farby si maliari vyberali práve spektrálne farby, a preto môžu s dobrou presnosťou reprodukovať všetky existujúce farby. O sto rokov neskôr premietal ďalší významný fyzik Thomas Young svetlo z niekoľkých lámp na stenu pomocou rôznofarebných filtrov. Lúče menil a odstraňoval, a tým dospel k novému a konečnému objavu: Iba troma farbami - červenou, zelenou a tmavo modrou dokázal zrekonštruovať biele svetlo. Aby sme porozumeli tomuto javu, pri ktorom sa dve tmavé farby skladajú v jednu svetlejšiu, uvedomíme si, že išlo o svetelné farby, tj. Farby vzniknuté odrazom farebného svetla. Obe zložky sa teda sčítali, z toho plynie, že zmiešaním dvoch svetelných farieb vznikne nová, svetlejšia farba. Young dokázal ďalší dôležitý jav: pri pokusoch s farebnými lampami zistil, že šesť spektrálnych farieb možno obmedziť na tri základné farby tohto spektra. Z týchto svetelných farieb, červenej, zelenej a tmavo modrej, sa mu podarilo vytvoriť biele svetlo. Napadlo mu tiež, že dvojica Týchto základných farieb spolu vytvára tri ďalšie farby: azúrovú, purpurovú a žltú. Pokus Youngovi umožnil rozčleniť spektrálne farby na primárne a sekundárne. Primárne: červená, zelená, tmavo modrá. Sekundárne: vznikajú zmiešaním dvoch primárnych farieb. Žltá = zelené svetlo + červené svetlo. Azúrová = modré svetlo + zelené svetlo. Purpurová = červené svetlo + modré svetlo.