Fromm

„Snívame všetci, svojim snom nerozumieme, pričom sa správame, ako keby sa v spánku v našich mysliach nedialo nič zvláštne, aspoň teda v porovnaní s logickými, úmyselnými pochodmi v našom vedomí pri bdení“(Fromm, E., 1951).
Fromm hovorí, že počas spánku vchádzame do inej formy existencie, čiže snívame. V snoch sa objavujú príbehy, ktoré sa nikdy nestali a nech je naša úloha v sne akákoľvek, je to náš sen, my sme vymysleli dej a my sme jeho autorom.
Sny majú jednu spoločnú črtu. Spočíva v tom, že sny sa neriadia zákonmi logiky, ktoré ovládajú naše myslenie v stave bdenia. To znamená, že ignorujú kategórie priestoru a času.
Napr.: Mŕtvych vidíme nažive alebo sa nám snívajú dve udalosti súčasne.
Okrem toho, v snoch sa nám pripomínajú osoby, ľudia na ktorých sem , dlho nemysleli alebo sme s nimi dlho nevideli.
Fromm hovorí, že sen je súčasný, skutočný zážitok, niekedy taký, že sa nám vynára otázka: Čo je skutočnosť? Všetky snové zážitky po prebudení miznú, teda nepamätáme si ich.