Gustave Eiffel

Architektonická revolúcia, ktorá sa uskutočnila v 19. storočí zároveň s premenou spoločnosti, sa prejavovala nielen zavadzaním nových technológií, ale aj vznikom nových teórií. Nové technologické postupy súviseli s používaním nových materiálov (liatiny, ocele, železobetónu) tesne spätých s priemyselnou revolúciou. Dušan Škvarna povedal: „Je to storočie reforiem a revolúcií.“ Odvtedy začali mechanici čoraz častejšie nahrádzať murárov a na miesta architektov prichádzali inžinieri, ktorí so svojimi mostami, železničnými stanicami a výstavnými pavilónmi sa uplatňovali ako konštruktéri budúcnosti, vedení vtedy prevládajúcou myšlienkou pokroku za pomoci vedy a rozumu. Významným predstaviteľom tohto obdobia bol Gustave Eiffel (1832-1923).
Eiffel pochádzal z nie príliš majetnej rodiny, majetok získala až jeho matka, ktorá založila rodinný podnik s olejom. Mladý Eiffel spočiatku študoval chémiu na škole umení a remesiel v Paríži a chcel sa zamestnať v strýkovej fabrike na ocot. Po škole sa však v roku 1855 zamestnal vo firme špecializovanej na železničné stavby. Ako 25-rocný naprojektoval svoju prvú stavbu, most v Bordeaux.
V roku 1862 sa oženil s Marie Gaudeletovou, mali spolu päť detí. Manželka po pätnástich rokoch zomrela na tuberkulózu a on sa viac neoženil. V roku 1864 založil vlastnú inžiniersku firmu a čoskoro sa na ňu obracali železničné spoločnosti z celej Európy. Jeho mosty a železničné stanice dodnes slúžia vo Francúzsku, Španielsku, na území bývalého Rakúsko-Uhorska, ale aj v Egypte a Peru.
Ľahké a pevné stavby, ktoré dodnes odolávajú vetru a ich údržba spočíva len v občasnom premaľovaní, boli lacné a stavali sa rýchlo. Stačilo len zoskrutkovať Eiffelom naprojektované kovové časti. Projektoval aj prenosné mosty pre francúzske kolónie, ktoré predával v balíkoch rozmontované na súčiastky.