Hermeneutika

Hermeneutika je slovo gréckeho pôvodu. Z etymologického hľadiska sa odvodzuje od gréckeho prekladu slova zvestovať, vykladať. Význam slova je možné odvodiť aj od posla na Olympe sídliacich bohov, ktorý sa volal Hermés a jeho povolaním bolo zvestovať a vyložiť posolstvá bohov obyčajným ľuďom. Samotný pojem „hermeneutika“ sa začal používať len v 17. storočí.

Po objasnení pôvodu a translácií slova je jednoduché vyvodiť jeho význam. Hermeneutika je umenie a teória výkladu textu. Je akousi filozofiou jazyka, nesústreďuje sa na logickú analýzu výrokov, ani na lingvistickú analýzu reči, ale na chápanie zmyslu a významu komunikácie - reči s ľuďmi, s dejinami, kultúrami... .

Hermeneutika sa prejavuje pluralitou prístupov. Môžme sa stretnúť s hermeneutikou filozofickou, historickou, gramatickou, biblickou, psychologickou, divinatorickou, generickou, individuálnou, komparatívnou, existencionálnou, metafyzickou, elementárnou, vyššou, s metaporozumením, s hermeneutikou fragmentárnou, intuitívnou, selektívnou alebo projektívnou, špecifickou, obecnou, právnou, teologickou, pedagogickou, literárnou a umeleckou. Vo všeobecnosti sa však najviac používajú a sú aj najznámejšie a najvýznamnejšie pojmy biblická a filozofická hermeneutika.