Hudba a výtvarné umenie

Vzťahy hudby a výtvarného umenia môžu mať najrôznejšiu povahu, podobu i význam. Môžu byť práve tak prejavením rôznych súvislostí, ako uskutočnením vzájomných odpovedí. Tomto rámci potom môžu byť práve tak doplňujúcimi sa prímluvami, ako zámerným i bez dedičným, avšak závažným nesúhlasom, či naopak bez dedičnými alebo zámernými nedôležitými dielčími súhlasmi. Môžu byť dokonca iba predstavou odborníkov zaoberajúcimi sa takými vzťahmi a umelcov usilujúcich sa o ich vytvorenie. Môžu sa javiť teda ako tušené, nejasné, zjavné, zámerne tvorené a skutočne vytvorené, ale môžu byť iba predstavované, aj keď proklamované, a iba prepisované, aj keď v umeleckej skutočnosti neexistujúce. Neurčitosť vzájomných vzťahov medzi jednotlivými druhmi umení sa pokúsime považovať za ich zvláštnu kvalitu. Pretože pravdepodobne dôjdeme k bodu, kde by sa táto kvalita mohla stretnúť s predstavou o odbornosti pojmov - tvrdenie o neurčitosti a nejasnosti často vzbudzuje pochybnosti o schopnostiach a vzdelaniu autora - predstierame, že sa bez ohľadu na možný záporný dojem nepokúsime podsunúť neurčitosti určitosť. Už preto nie, že nie je nič ľahšieho než tento klam a sebaklam, ale hlavne preto nie, že v neurčitosti vzťahov - platí to i v otázkach hudby a výtvarného umenia - spočíva často ich životnosť, neukončenosť a plodnosť, zatiaľ čo sa práve tak často - i keď nie vždy - stáva prejavom mechanizmu, rutiny a konvencie. Z umeleckého (i neumeleckého) hľadiska je však účelné a možné využiť určitosti i neurčitosti vzájomných vzťahov umenia k prekvapivému účinku, či už chceme pokusom, hľadaním a skúšaním nájsť niečo celkom nové, alebo aj nájsť nové v starom, či sa len hráme, alebo že hľadanie, skúšanie a pokusy len predstierame. Bez konvencií, rutiny a mechanizmov, ktoré je možné napríklad narušiť, ale ani bez hľadania toho čo je treba narušiť a dokonca ani bez pozorovateľa týchto aktov by nebolo ani tzv. vážne umenie, ani paródie.