Jedinečnosť hutníckeho Horehronia
Popis:
Ako v iných častí slovenska, i železiarstvo na Horehroní má veľmi dlhú tradíciu, nie nadarmo názov množstva miest v tejto oblasti obsahujú slovo „Banská“. Túto tradíciu dokonca nie je možné určiť presne kvôli chýbajúcim záznamom. Niektoré dokumenty hovoria o počiatkoch v 16. storočí tavbou v Hronci. Tejto huty sa zmocnil neskôr štát pretože už vlastnil i banské podnikanie, konkrétne v okolí Banskej Bystrice. Hutu tak potreboval pre saturovanie „vlastného“ železa. Hutu podporoval dodávaním dreva.
Táto huta mala dve nízkošachtové nadzemné pece, ktoré sa nazývali „dúchačky“. Spolu s dreveným uhlím sa vsypávala i vsádzka pre rýchlejší priebeh procesu - napriek tomu však tavba trvala 4 až 8 hodín a z rudy dokázali vytaviť len 20 - 25% z celkového obsahu železa. Taktiež vyberanie vytaveného obsahu nebol ideálny, aby sa tak mohlo stať, musel sa vylomiť stred pece. Rudu potom rozsekali, kovali a vykúvali pre dosiahnutie potrebného tvaru a veľkosti. V Hronci sa vyrábali tzv. „papuče“ na drvenie rúd a ďalšie nástroje a zariadenia pre banskú a hutnú výrobu.
Kľúčové slová:
Horehronie
hutníctvo
dejiny
nadzemné práce
technologie
valcovanie
ekologická výroba
Obsah:
- Abstrakt
Záver
Literatúra
Zdroje:
- J. GRESCHNER - 150 rokov Železiarní v Podbrezovej, 1990. ISBN 80-217-0456-X.
- M. PIVOVARČI - Acta Metallurgica Slovaca, roč. 6, 2000.
- E. LABANIČ - Acta Metallurgica Slovaca, roč. 6, 2000.
- J. GRESCHNER - Acta Metallurgica Slovaca, roč. 6, 2000.
- M. ĎURIANČIKOVÁ - Výroba ocele v učive chémie na základnej a strednej škole. In: Diplomová práca FPV UMB, 2003.
- J. ALBERTY - Oceľový chlieb z Podbrezovej, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968
- O. TOMEČEK, I. HERČKO - Chémia a mineralógia na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banská Bystrica : Slovenská chemická spoločnosť, 2001, ISBN 80-967846-3-3.
O súboroch cookie na tejto stránke
Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.