Juhoafrická republika (dejiny, súčasnosť, prírodné podmienky, obyvateľstvo, hospodárstvo...)

2.Dejiny a história

2.1 Počiatky kolonizácie
Pôvodnými obyvateľmi Južnej Arfiky boli Krováci alebo Bušmeni alebo Sanovia (niekedy sa chápe len ako ich historickí predkovia) alebo Basarwa sú africké etnikum, príslušníci čiernej rasy žijúci dnes v Južnej Afrike, Namíbii a Botswane. Spolu s Khoinami (Hotentotmi) sa označujú ako Khoisanovia (Khoisanidi). Pôvodne obývali južnú Afriku, v 18. storočí boli zatlačení do vnútrozemia púšte Kalahari. Sú štíhli, menšieho vzrastu (v priemere u mužov 150 cm, u žien 145 cm), ženy sa vyznačujú tzv. steatopygiou (abnormálne nahromadený tuk v sedacích svaloch). Hotentoti - Väčšiu časť územia, s výnimkou juhozápadnej časti osídlili kmene Bantu, ktoré žili na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti.

2.2 Východoindická spoločnosť
V roku 1651 založila holandská Východoindická spoločnosť Kapské mesto a Kapské kolónie. Európski, najmä holandskí kolonizátori, nazývaní Búrovia (farmári) alebo Afrikánci, vybili na tomto území takmer celé hotentotské a krovácke obyvateľstvo. Okrem Holanďanov, oblasť kolonizovali i Nemci a francúzski hugenoti, ktorý sa sem utiahli po zrušení Nantského ediktu v roku 1685. V roku 1795 sa Kapska na sedem rokov zmocnili Briti. Potom sa územie opäť až do roku 1806 vrátilo pod nadvládu Holanďanov. Mnohí Búrovia na protest proti britskej správe a zrušení otroctva opúštali v 30. rokoch južné oblasti a obsadzovali severovýchodné vnútrozemie. Za riekami Vaal a Oranje založili v roku 1838 vlastnú Juhoafrickú republiku (neskôr premenovanú na Transvaal) a v roku 1854 Oranžský slobodný štát. Briti uznali samostatnosť oboch štátov, ale v 70. rokoch po objavení ložísk diamantov a zlata, prišlo k obrovskému prílivu nových osadníkov a následne k dvom vojnám medzi Búrmi a Angličanmi, ktoré skončili v roku 1902 víťazstvom britských vojsk.
...