Kelti - kompletne spracované dejiny Keltov

Podklady semestrálnej prednášky Kelti v Európe na katedre Archeológie FF UKF Nitra.



1. KTO BOLI KELTI?
Kelti včera a dnes
Historickí Kelti - starý ľud - nebol to ľud (národ) v dnešnom slova zmysle. Boli to veľké skupiny obyvateľstva, rozčleneného na početné kmene (gentes), obyvateľov (populi) ako aj rody (pagi) s im vlastným jazykom, ktoré obývali počas viacerých storočí veľké úzmie Európy: v smere S-J - od Škótska a britských ostrovov až po Iberský poloostrov a od Sliezska až po stredozemné pobrežie, v smere Z-V - od pobrežia Atlantického oceána až po Karpaty a expanziou zasiahli až do Malej Ázie.
Súčasná populácia obýva iba určité územia priatlantickej Európy: časť Bretónska a časti Škótska a Írska. Jej počet sa pohybuje okolo 2 mil. obyvateľov.

Keltské jazyky
Keltské jazyky patria do „italicko-keltskej“ skupiny indo-európskych jazykov a delia sa do dvoch základných skupín: K-Kelti a P-Kelti.
Prvú skupinu tvoria gaelské nárečia (Íri a Škóti), v nich sa indoeurópske q (kw) premenilo na k (k, c). Označujú sa tiež ako goidelské jazyky, starobylejšie. Predpokladá sa, že nimi hovorili tiež tí Kelti, ktorí prenikli na Iberský poloostrov.
Druhú vetvu tvoria galské nárečia, ku ktorým okrem pevninských dialektov patrí jazyk obvateľov Walesu a Bretónska. Tu sa q zmenilo na p, takže goidelské ekos (kôň) odpovedá bretónskemu epos.
Posledné živé jazyky keltského pôvodu: írsky, galský, škótsky gaelský a bretónsky.
Invázia germánskych Anglov a Sasov rozdelila čiastočne už romanizované keltské jazyky do troch periférnych provincií, ktoré už nemali medzi sebou priame kontakty, okrem morskej cesty: krajinu Galov, Cornwall a Škótsko.
...