Komparácia Belgicka a Slovenska v zahraničnom obchode

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa výrazne zmenila štruktúra slovenského zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Zahraničným obchodom sa stal len obchod mimo spoločného územia EÚ, keďže obchod medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ je považovaný za vnútorný obchod, ktorý prebieha bez colných a ostatných bariér. Radikálne sa zmenila regulácia agrárneho obchodu s tretími krajinami daná pravidlami spoločnej poľnohospodárskej a obchodnej politiky EÚ. Existujú spoločné pravidlá pre podporu propagácie agropotravinárskych výrobkov na trhoch tretích krajín, v rámci ktorých sú vybrané položky a vybrané teritória, na ktoré EÚ prispieva zo spoločných finančných zdrojov. Taktiež existuje podpora poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktoré využívajú ochranu označenia pôvodu a ochranu geografického označenia ich špecifickej kvality. Toto všetko do značnej miery ovplyvňuje podmienky agrárneho vývozu.

Slovenská republika patrí medzi krajiny, pre ktoré je ZO bytostne dôležitý. Dôvodom je malý vnútorný trh, ktorý nepokrýva surovinové a materiálové požiadavky slovenského hospodárstva, a zároveň spôsobuje značnú závislosť na umiestňovaní domácej produkcie na zahraničných trhoch, keďže slovenský trh neposkytuje dosť priestoru pre umiestnenie domácej výroby. Slovensko najviac zdedilo z predtransformačného obdobia rozsiahle výrobné kapacity, ktoré nemajú odbyt na domácom trhu (stačí spomenúť závody ťažkého strojárstva existujúce po celom Slovensku, ktoré začali v transformačnom období postupne prepúšťať zamestnancov a krachovať), pričom existujúca základňa na druhej strane neposkytovala domácemu trhu požadovaný sortiment výrobkov, najmä spotrebného a investičného charakteru. )