Komplex menejcennosti a komunikácia

Súčasná doba je poznamenaná výrazným životným tempom, ktoré prináša mnohé problémy.
V prvom rade je to úzkosť. Tú prežívame omnoho častejšie ako strach. Rozdiel medzi nimi je hlavne ten, že strach predstavuje konkrétny obsah, pri ktorom si jedinec je vedomý konkrétneho podnetu, ktorý daný strach vyvoláva. Dôvod úzkosti býva skrytý a navyše je veľmi subjektívny, takže jedinec dôvod celkom konkrétne nepozná. Ďalším rozdielom je, že strach vymizne, akonáhle sa jedinec presvedčí, že mu nič nehrozí. Pri úzkosti je presviedčanie zbytočné, pretože sa netýka skutočnej situácie, ale takej, ktorú vníma a cíti len sám jedinec.
Ak úzkosť dlhší čas neriešime, začne sa prejavovať v celkovom našom správaní a nepochybne aj v našej komunikácii. Tým, že sa úzkosť dlhodobo neodstraňuje, prerastá v pocit, že nie sme schopní zmeniť niečo, čo je nám nepríjemné, čo nás ťaží. Postupne narastá napätie, neistota, zvyšuje sa labilita, ktorá vyúsťuje do komplexov menejcennosti.