Križiacke výpravy

Záver

„Európa a Ázia, dve sestry ľudskej civilizácie, sa na dlhú dobu stratili navzájom z dohľadu. Až križiacke výpravy im poskytli príležitosť znova sa stretnúť a pozrieť si do tváre. Bol to však pohľad hrôzy.” Aj týmito slovami Georgesa Tate by sa dali charakterizovať tieto výpravy. Sľuby blaženosti, odpustenia hriechov spojené s vidinou pokojného života na vlastnom panstve v bohatstve fanatizovala obrovské masy ľudí. Výpravy samé o sebe boli však neúspešné. Prispeli k tomu spory veliteľov o vyššie postavenie, súboj cirkevnej a svetskej moci o vládu nad mysľou ľudí, či chamtivosť vojakov za majetkami. Hoci vojská boli silné a väčšina veliteľov schopná, neúspech výprav je realitou.
Paradoxom týchto výprav sa stalo správanie križiakov. Tí sa pri dobývaní vôbec nechovali podľa toho, čo prikazuje Boh.
Bola to veľká konfrontácia medzi moslimskou a kresťanskou vierou. Možno aj kôli týmto výpravám je vzťah medzi moslimami taký chladný a nevraživý. Zaujímavejšie by určite bolo skúsiť spoznať ich svet, pochopiť obidva svety a neničiť ich navzájom.