Levoča a jej významné pamiatky

Okolie Levoče osídlil človek už v predhistorických dobách a v samom chotári možno hovoriť o osade už v 11. alebo 12. storočí. Z nej možno odvodiť vznik dnešnej Levoče, ktorá sa prvý raz spomína roku 1249, keď tatársky vpád zničil starú Levoču. Výhodná poloha – na križovatke ciest z Pobaltia na Balkánsky polostrov a z východných krajín na západ – umožňovala všestranný rast mesta, o ktorom svedčí veľkosť jeho historického jadra s pravidelným priestranným námestím. K rozvoju prispeli aj privilégiá umožňujúce obchod, ktorý predstavoval príliv peňazí a tovaru (základom bolo právo skladu, ktoré Levoča dostala od Karola Róberta roku 1321). ...

Mesto Levoča sa rozkladá na členitom teréne, ktorý svojím charakterom dokumentuje geologický vývin od druhohôr a v Levočskom pohorí sú ešte aj dnes zvyšky treťohorného reliéfu. Najzaujímavejšie sú nálezy z Dreveníka a z Gánoviec, ktoré svedčia o tom, že táto oblasť bola už dávno osídlená človekom. Výsledkom mnohých výskumov je názor, že najstaršie osídľovanie sa sústreďovalo v blízkosti termálnych prameňov a vodných tokov. Územie Levoče nie je po archeologickej stránke dostatočne preskúmané. (Ľ. Hromadová, 1979, s. 6)