Popis:
Okolie Levoče osídlil človek už v predhistorických dobách a v samom chotári možno hovoriť o osade už v 11. alebo 12. storočí. Z nej možno odvodiť vznik dnešnej Levoče, ktorá sa prvý raz spomína roku 1249, keď tatársky vpád zničil starú Levoču. Výhodná poloha – na križovatke ciest z Pobaltia na Balkánsky polostrov a z východných krajín na západ – umožňovala všestranný rast mesta, o ktorom svedčí veľkosť jeho historického jadra s pravidelným priestranným námestím. K rozvoju prispeli aj privilégiá umožňujúce obchod, ktorý predstavoval príliv peňazí a tovaru (základom bolo právo skladu, ktoré Levoča dostala od Karola Róberta roku 1321). ...
Mesto Levoča sa rozkladá na členitom teréne, ktorý svojím charakterom dokumentuje geologický vývin od druhohôr a v Levočskom pohorí sú ešte aj dnes zvyšky treťohorného reliéfu. Najzaujímavejšie sú nálezy z Dreveníka a z Gánoviec, ktoré svedčia o tom, že táto oblasť bola už dávno osídlená človekom. Výsledkom mnohých výskumov je názor, že najstaršie osídľovanie sa sústreďovalo v blízkosti termálnych prameňov a vodných tokov. Územie Levoče nie je po archeologickej stránke dostatočne preskúmané. (Ľ. Hromadová, 1979, s. 6)
Kľúčové slová:
Levoča
pamiatky v Levoči
historické pamiatky v Levoči
Levočské opevnenie
farský Kostol sv. Jakuba v Levoči
Obsah:
- Úvod
Levoča
Najcennejšie pamiatky Levoče
Zdroje:
- HROMADOVÁ, Ľudmila: Levoča pamiatková rezervácia, Bratislava: TATRAN, 1979. 189s. ISBN 61-968-79
- PISOŇ, Štefan: Naše mestá, Bratislava: Mladé letá, 1984. 318s. ISBN 66-244-84
- DVOŘÁKOVÁ, Viera: Kultúrne krásy Slovenska Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO, Bratislava: DAJAMA, 2009. 128s. ISBN 978-80-89226-76-4