Lisabonská stratégia

K sformulovaniu Lisabonskej stratégie Európskej únie podnietil najvyšších predstaviteľov členských krajín predovšetkým nepriaznivý hospodársky vývoj v EÚ koncom minulého desaťročia v porovnaní s inými významnými hospodárskymi regiónmi sveta. Príčinou stagnácie alebo zaostávania euroregiónu boli hlavne ustavične odsúvané hlboké ekonomické reformy v členských krajinách EÚ. Zároveň pokračujúci nadmerný a dlhodobo neudržateľný nárast sociálnych výdavkov znižoval investície do výskumu a vývoja ľudských zdrojov. S pokračujúcimi integračnými trendmi a pri pôsobení takých negatívnych trendov v členských krajinách Únie akými bol nepriaznivý demografický vývoj Európy, nedostatočné štrukturálne zmeny v ekonomike členských krajín v podmienkach narastajúcej globalizácie vyrastala čoraz nástojčivejšia potreba definovania spoločnej hospodárskej stratégie krajín tohto zoskupenia tak, aby bolo možné v nich v najbližšom desaťročí dosahovať vyšší hospodársky rast a zároveň zachovať princíp európskeho sociálneho modelu.