Popis:
Jednou z významných čŕt, ktoré poznačili vývoj svetovej ekonomiky po druhej svetovej vojne, je globalizácia a prehlbujúca sa ekonomická interdependencia. Rozvíjanie globálnych ekonomických procesov a transakcií a prehlbovanie vzájomnej závislosti medzi subjektmi vystupujúcimi v priestore svetového hospodárstva v uplynulom polstoročí prešlo viacerými závažnými zmenami. Hybnou silou globalizácie v 50. a 60. rokoch bol predovšetkým obchod s tovarmi. Naproti tomu v 70. a 80. rokoch sa hlavným katalyzátorom globalizačných procesov, t. j. procesov rozvíjajúcich sa v celosvetovom meradle, stali medzinárodné finančné trhy. V súčasnosti - aj keď výrazná expanzia obchodných vzťahov a medzinárodných finančných vzťahov naďalej zostáva dôležitým stimulom pre rozvoj globálneho hospodárstva - do popredia sa čoraz výraznejšie dostávajú ďalšie faktory, ktoré pôsobia v danom smere: zahraničné priame investície a transféry technológie.
Veľmi dôležitou súčasťou mechanizmu fungovania svetového hospodárstva sú medzinárodné menovo-finančné vzťahy, ktoré sú v základe usporiadané do medzinárodného menového systému. Nerovnováha alebo krízový stav medzinárodného menového systému majú nebezpečné dopady na svetové hospodárstvo. V 20. storočí sa to odohralo dva razy: pri páde tzv. zlatého štandardu a v súvislosti s bretton-woodskym medzinárodným menovým systémom.
Významnou črtou dnešného medzinárodného ekonomického systému je skutočnosť, že prakticky všetky štáty sveta sú navzájom viac či menej závislé. To vedie k tomu, že jednostranné opatrenia a zmeny v medzinárodnej pozícii určitej krajiny v kladnom či zápornom smere ovplyvňujú pozície ostatných, a naopak.
Medzinárodné organizácie sú hlavným nástrojom, pomocou ktorého dochádza k rozvoju medzinárodnej ekonomickej a politickej spolupráce, resp. pomocou ktorého sa riešia vznikajúce problémy a spory, súvisiace so silnejúcimi medzinárodnými ekonomickými kontaktmi medzi ich účastníkmi. Vznik a činnosť medzinárodných organizácií je prirodzeným dôsledkom pôsobenia objektívnej tendencie k zbližovaniu národov a štátov, ktorá sa v súčasnosti presadzuje vo všetkých oblastiach ľudskej aktivity.
Kľúčové slová:
Medzinárodný menový fond
Svetová Banka
finančné inštitúcie
rozhodovacie orgány
medzinárodná banka
investičné spory
Obsah:
- ÚVOD
1. MEZINÁRODNÉ MENOVÉ A FINANČNÉ INŠTITÚCIE
1. 1 Medzinárodný menový fond
1. 1. 1 Činnosť MMF
1. 1. 2 Rozhodovacie orgány
1. 1. 3 Slovenská republika a MMF
1. 2 Svetová banka
1. 2. 1 Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
1. 2. 2 Medzinárodné združenie pre rozvoj
1. 2. 3 Medzinárodná finančná korporácia
1. 2. 4 Mnohostranná agentúra pre investičné záruky
1. 2. 5 Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov
1. 2. 6 Slovenská republika a skupina Svetovej banky
ZÁVER
Zdroje:
- BEŇOVÁ, E. a kol: Financie a mena.Bratislava: Edícia Ekonóm. 2005. s. 373. ISBN 80-8078-031-5
- LENAIN, P.: Medzinárodný menový fond. Bratislava: ELITA. 1995. s. 116. ISBN 80-85323-74-5
- LESSAY,I.: Komu skladajú účty medzinárodné finančné inštitúcie?. In: Nové Slovo
- ŠÍBL, D.: Medzinárodné ekonomické vzťahy na prelome tisícročí. Bratislava: EUROUNION. 1996. s. 221. ISBN 80-85568-58-6
- VOSS, P.: K výročným zasadnutiam Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Prahe . In: Verejná správa
- VROŇ, J.: Medzinárodné finančné inštitúcie.