Mobilné prostriedky španielských železníc

Odlišný španielsky široký rozchod sa stal významnou prekážkou pre podnikanie ciest európskejželezničnej siete na Pyrenejský polostrov. Preto prijala španielska vláda v roku 1988 dôležité rozhodnutie. Vyjadrovalo súhlas s výstavbou vysokorýchlostných tratí normálneho rozchodu 1 435 mm, o ktorý bol doplnený Plán železničnej dopravy. Bola zvolená trasa Madrid - Cordoba -Sevilla, vedúca z hlavného mesta juhozápadným smerom. V budúcnosti pribudne aj trasa Madrid -Zaragoza - Barcelona- francúzske hranice, vyhovujúca potrebám severovýchodných dopravnýchväzieb a napojenia na Francúzsko. Pre prevádzku by boli určené vysokorýchlostné vlaky francúzskej koncepcie.
Tradičnú železničnú cestu z Madridu do Andalúzie ponúkala dlhé roky koľajová trať širokého rozchodu Madrid - Sevilla. Meria 574 km, je viac než z polovice iba jednokoľajová. Jej najobtiažnejší úsek prechádza priesmykom Despenaperros. Najprv sa zamýšľalo, že v priesmyku, ktorý bol vážnou prekážkou, bude položená druhá koľaj. Od toho sa upustilo v prospech stavby novej trate so širokým rozchodom pre rýchlosť 200 km/h, neskôr zvýšenou na 250 km/h. Zbližovanie Európy vysokorýchlostné trate podporilo, avšak v prospech normálneho rozchodu 1 435 mm.
Stavba tejto vysokorýchlostnej trate prešla mnohými prekážkami. Trať meria 471 km a je elektrizovaná jednofázovou striedavou sústavou 25 kV, 50 Hz. Traťové úseky bezprostredne u železničných staníc Madrid-Atocha a Sevilla-Santa Junta majú však jednosmernú sústavu 3 000 V, podobne ako na tunajších širokorozchodných železničných tratiach. Cez všetky prekážky pri stavbe bola trať dokončená s podporou Európskeho spoločenstva za päť a pol roka.