Nákupná turistika

Slováci evidentne spájajú poznávanie susedných krajín s nákupmi. „Pojem mestská turistika skôr nahrádza „nákupná turistika“. Bežným obrázkom v prihraničných oblastiach je masívne cestovanie za spotrebným tovarom. Z hľadiska ekonomického zmýšľania „turistov“ je to štandardná reakcia, bežná kdekoľvek vo svete. Napríklad maďarský Győr je viac nákupný, hoci je tam termálne kúpalisko. Naopak viac za wellness ako nákupmi sa cestuje do Mosonmagyaróvár,“ konštatuje Ing. Stanislav Macko, 1. viceprezident, Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA). Slovenský maloobchod tak zažíva značný, no nie tragický, pokles tržieb. Príčin je viacero. Hospodárska kríza a hrozba (reálna a potenciálna) nezamestnanosti, vyvolávajú neistotu a nútia ľudí šetriť. Ďalšou príčinou je oslabenie mien v okolitých štátoch voči euru a úlohu zohráva i nižšia DPH (Rakúsko 10%, Česko 9%, Poľsko 7%, Slovensko 19%). Zaujímavé, že kríza „turistom“ nebráni, nakúpiť v zahraničí často i to, čo nutne nepotrebujú, ako povedzme spotrebnú elektroniku. Najviac sú dôsledkami tejto „turistiky“ postihnutí obchodníci v prihraničných oblastiach, najmä na západnom Slovensku. Ing. Jozef Orgonáš, PhD. generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR (ZOCR) tvrdí: „Znižuje sa obrat a následne výnos, možno i úroveň zamestnanosti a kupovanie menej kvalitných výrobkov vplýva na zníženie dôvery. Súčasný zákazník nie je vyhranený, nie je verný a v 80% prípadov je silne orientovaný na cenu. Konzekvenciou je práve zníženie dôvery voči slovenskému obchodníkovi, ktorá sa bude dlho získavať späť.“ O opatreniach i v prihraničných oblastiach, ktoré si vyžiadal trh hovorí Gabriel Csollár, predseda COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo.: „Naša pozornosť sa obrátila na ponuku potravín dennej potreby a vybraný priemyselný tovar častej potreby za akčné ceny. Vytipovali sme 1300 položiek tovarov, kde sme znížili cenu zásadným spôsobom. Očakávame, že ceny budú s výhľadom do konca roka ešte mierne klesať, resp. že budú stagnovať.