Národnooslobodzovacie hnutie v latinskej Ameriky - vznik samostatných štátov

Osamostatnenie Latinskej Ameriky je jednou z najdôležitejších častí svetovej histórie 19. storočia. Vojny za nezávislosť mali kontinentálne rozmery. Uskutočnilo veľa pochodov, ktoré podnikal generál San Martín pri prechode cez Andy, Simón Bolívar a jeho cesta z Guayany do Bogoty v roku 1819 alebo ťaženia v hornom Peru v záverečnej fáze bojov.

Hybnou silou revolúcie sa stali horné vrstvy spoločenstva kreolov, bohatej, ale politicky utláčanej koloniálnej buržoázie. Svoj boj zamerali hlavne proti politickému poručníkovaniu materskej krajiny a hospodárskemu vykorisťovaniu kolónii. Bieda domácich Indiánov a mesticov bola až na druhom mieste. Ústrednými postavami latinskoamerického zápasu za nezávislosť boli legendárny bojovníci za slobodu Simón Bolívar a José de San Martin. Latinskoamerické krajiny využívali záštitu Monroovej doktríny „Amerika Američanom“. Štyri bývalé španielske veľ kráľovstvá La Plata (Argentína, Paraguaj), Peru (Peru, Bolívia), Nová Granda (Kolumbia, Ekvádor, Venezuela) a Nové Španielsko (Mexiko) si vybojovali národnú suverenitu...