Pedagogická psychológia - Diagnostika porúch učenia

Teoretická časť - Terapia a náprava porúch učenia

Efektívnosť terapie

Nielen v zahraničí ale aj u nás sa kladie veľký dôraz na meranie efektívnosti. Obsah pojmu efektívnosť nie je celkom jednoznačný ani presne vymedzený. Spája sa s ním niekoľko synoným ako sú: účinnosť, hospodárnosť, produktívnosť, účelnosť, prospešnosť, užitočnosť.

B. Rosenshine (1983) charakterizuje efektívne vyučovanie nasledovne:
- aktualizácia prv osvojeného učiva,
- sprístupnenie jasných cieľov vyučovania žiakom,
- vyučovanie v malých krokoch zabezpečujúcich chápanie učiva žiakmi,
- uvádzanie mnohých ukážok a príkladov využitia učiva,
- samostatná práca žiakov,
- spätná väzba,
- korektívne vyučovanie, doučovanie žiakov v prípade nedostatočného osvojenia učiva,
- zopakovanie a systematizácia jednotky učiva ätématického celku, modulu).

Efektívnosť terapie zahŕňa:

1. Čas venovaný na dosiahnutie cieľa.
2. Energia vynaložená terapeutom alebo dieťaťom na dosiahnutie cieľa./ cieľov.
3. Výsledky činností vo vzťahu k vynaloženému času a energii.

Za efektívnu sa považuje terapia, pri ktorej sa použije adekvátna metóda, aby terapeut pritom prenikol do podstaty problému a dieťa malo primeraný časový priestor na aplikáciu nových zručností a vedomostí. Za rozhodujúce kritérium efektívnosti väčšina autorov pokladá kvalitu výsledkov učebného procesu. Čo presne je možné považovať za výsledky učebného procesu, nie je jednoznačné. Môžu to byť tak získané vedomosti, zručnosti, osvojené návyky, ako aj rozvoj pamäti, myslenia, predstavivosti. Je nepochybné, že súčasná doba poskytuje vďaka modernizácii učebných pomôcok, techniky a metód procesu učenia rôzne možnosti zvyšovania efektívnosti (Rozvadský Gugová, 2017).
...